Zavádzaním mechanizácie výroby a rozvojom veľkých manufaktúr Veľká Británia ako jedna z prvých krajín v Európe vstúpila do tzv. priemyselnej revolúcie. Dostatok surovín z jej kolónií urýchľoval tento celospoločenský proces. Rovnako postupovala aj modernizácia poľnohospodárskej výroby, spôsobujúca konečne príliv pracovnej sily do britských priemyselných centier. Veľká Británia sa zmocnila vedúcej úlohy medzi industrializovanými krajinami.Po strate 13 amerických kolónií v dôsledku vyhlásenia ich nezávislosti a vzniku USA roku 1789 a revolúcii vo Francúzsku toho istého roku začala sa organizovanosť a emancipácia robotníckych vrstiev v britskej spoločnosti. Vznikli prvé robotnícke organizácie, ich existencia bola však hneď nato ilegalizovaná.

Svet, v ktorom dnes žijeme, s továrňami a obrovskými mestami, sa zrodil pred menej ako 300 rokmi vo Veľkej Británie a neskôr sa rozšíril do ostatnej Európy a do Spojených štátov. Veľké zmeny, ktoré navždy pozmenili život ľudí a metódy práce, možno datovať asi od roku 1760.Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala už v 18. Storočí vo Veľkej Británii, umožnila práve tejto krajine stať sa počas panovania kráľovnej Viktórie (1837 - 1901) „dielňou sveta“. Vďaka svojej polohe, rozsahu kolónií, prírodnému bohatstvu a politickému systému ovládla Veľká Británia takmer na pol storočia svetový obchod s priemyselnými výrobkami a stala sa najbohatšou európskou krajinou. Toto obdobie anglických dejín sa po kráľovnej Viktórii nazýva viktoriánskym obdobím.Rozvoj priemyslu začiatkom 19. storočia spôsobil vo Veľkej Británii veľké zmeny. Začali sa prejavovať už v 16. a 17. storočí, kedy si bohatí obchodníci najímali robotníkov na domácu výrobu látok. Prvé stroje umožňujúce hromadnú výrobu textilných látok boli vyrobené v polovici 18. storočia. Obchodníci preto investovali peniaze do tovární, nakupovali nové stroje a najímali robotníkov. V tomto období bolo založených veľa baní a železiarní, v ktorých sa spracúvali nerastné suroviny určené na výrobu strojov. Postupne sa aj v iných priemyselných odvetviach začali zavádzať stroje. Hromadne vyrobený tovar sa predával veľmi lacno doma i v zahraničí. Tieto zmeny spôsobili, že sa celé rodiny sťahovali z vidieka do miest za vidinou pracovných príležitostí. Žili v malých, terasovite postavených domčekoch, ktoré vyrástli hlavne v okolí tovární a baní. Muži, ženy a deti pracovali 6 dní do týždňa denne 12 hodín. Na jednej strane boli platy robotníkov veľmi nízke, na druhej strane sa z majiteľov tovární stali veľkí boháči. Nevyhnutnosť zabezpečiť dopravu tovaru a pracovných síl medzi jednotlivými mestami viedla k rozvoju železníc.

V ostatných európskych štátoch bola priemyselná revolúcia zavŕšená v priebehu 2. polovici 19. storočia. Novým javom bolo spojenie vedy a techniky v mnohých odvetviach ľudskej činnosti. Obrovský dopyt po železe v strojárstve, stavebníctve a doprave spôsobil veľké zmeny v hutníctve a v chémii. Objavy anglického technika Henryho Bessemera a hutníka Sydney Thomasa umožnili výrobu kvalitnej ocele, ktorá sa stala najžiadanejším materiálov 19. storočia. Objavy v chémii umožnili rozvoj textilnej výroby, výroby farbív a nových syntetických materiálov (celuloid, umelé hnojivá, pneumatiky, petrolej, výbušniny). Nové obrábacie stroje (sústruhy, frézy, vŕtačky) a kováčske náradie (parný buchar, hydraulický lis) urýchlili vývoj strojného inžinierstva a štandardizácia zvýšila použiteľnosť jeho výrobkov. Stroje určovali vyspelosť priemyselnej výroby. V stavebníctve sa presadili nové materiáli – liatina, oceľ a sklo. Objav železobetónu umožnil nebývalý rozvoj dopravy, lebo sa využíval pri stavbe železničných a cestných mostov – viaduktov a tunelov. Železničná sieť bola v Európe do konca 19. storočia dobudovaná takmer do dnešnej podoby. Cestná sieť sa začala rozširovať a skvalitňovať asfaltovaním a dláždením.

V 2. polovici 19. storočia sa stali hospodársky a tým aj politicky silné štáty, ktoré mali rozvinutý priemysel a kolónie. Roku 1870 produkovala Veľká Británia 32% svetovej priemyselnej produkcie, USA 23%, Nemecko 13% a Francúzsko 10%. Veľká Británia bola aj najväčšou koloniálnou mocnosťou. Rozsiahle územia obsadilo Rusko, Francúzsko a staré koloniálne mocnosti ako Španielsko, Portugalsko a Holandsko.

Jednoduché stroje a mechanizmy existovali už skôr, ale až priemyselná revolúcia znamenala nahradenie ručnej výroby výrobou strojovou. Stroj premenil manufaktúru na modernú továreň. Priemyselná revolúcia otvorila dokorán bránu kapitalistickému rozvoju.

Kolískou priemyselnej revolúcie bolo Anglicko, kde v polovici 18. storočia boli najvhodnejšie podmienky pre rozvoj strojovej továrenskej výroby. Priemyselnú revolúciu v Anglicku vyvolal celý rad faktorov: rozšírenie koloniálneho panstva, zvýšenie zahraničného obchodu, veľmocenské postavenie Veľkej Británie, rast počtu obyvateľstva v Európe v 18. storočí a z toho vyplývajúci veľký dopyt po textilných výrobkoch. Preto sa v Anglicku už od začiatku 18. storočia zvýšeným tempom rozširovala tradičná výroba textilu.

Anglická buržoázia si vydobyla svoje miesto a získala podiel na politickej moci. Spolu s hromadením kapitálu to viedlo k postupnému presadzovaniu kapitalizmu. Kapitalistické prvky sa presadili v poľnohospodárstve. Roľníci boli zbavení pôdy, hovorí sa o tzv. ohradzovaní. Vznikala lacná pracovná sila, rástlo bohatstvo pomerne malého počtu osôb. Nahromadené finančné prostriedky často investovali do novo zakladaných tovární.

Anglicko patrilo medzi kraje s najrýchlejším rozvojom manufaktúr. Rozvoj produkcie si vyžadoval kvalifikovaných pracovníkov. Na rýchlejšiu výrobu plátna ale aj iných výrobkov, ľudia vynašli vodou a neskôr parou poháňané stroje. Na ich obsluhu bol potrebný veľký počet robotníkov a preto sa ľudia začali sťahovať za prácou do priemyselných miest, do blízkosti tovární. V mestách bolo viac možností ako sa zamestnať a tiež vyššie mzdy. Nové priemyselné mestá sa budovali veľmi rýchlo. Najvýznamnejšie priemyselné centrá boli v oblasti, kde bol dostatok uhlia a železnej rudy.

Prvým produktom, ktorý bol celý vyrobený na stroji bola bavlna. K rozvoju Anglicka prispela jej výhodná zemepisná poloha. Ložiská uhlia a rúd boli bohaté a položené blízko seba, bola rozvinutá námorná doprava. Obyvatelia pochopili že výrobok bude tým lacnejší, čím menej práce a času bude potrebné na jeho zhotovenie. To bolo príčinou rýchleho zavádzania vynálezov do praxe. Parný stroj: Parný stroj je tepelný piestový motor meniaci tepelnú a tlakovú energiu vodnej pary na mechanickú prácu. Dnes ho väčšinou nahradili parné turbíny.
Vzhľadom na to, že u malých výkonov je úspešnosť náhrady redukčného ventilu objemovým parným strojom podmienená hlavne nízkou investičnou náročnosťou, bol vyvinutý a skonštruovaný prototyp parného stroja s využitím základných komponentov vznetových motorov (kľuková skriňa, kľukový hriadeľ, ojnica, piesty a valce). Pre riešenie rozvodov bol zvolený originálny patentovaný systém rotačných plniacich a výfukových posúvačov („šúpatiek“) bez možnosti prestavovania rozvodu počas činnosti parného stroja. Vlastná konštrukcia celého rozvodu však umožňuje relatívne jednoduchou výmenou posúvačových („šúpatkových“) sád prispôsobiť parný stroj novým prevádzkovým podmienkam a to tak z hľadiska admisného a emisného tlaku ako aj z hľadiska prietoku pary. Uvedené použitie spaľovacieho motora a použitý princíp rozvodu parného stroja je chránené osvedčením o priemyslovom vzore.

Výhody parného stroja v porovnaní s parnou turbínou spočívajú v nasledovnom:
• pracuje pri nižších prietočných množstvách pary
• nemusí ísť o prehriatu paru
• dosahuje termodynamickú účinnosť až 80%. Pri pomere admisného a emisného tlaku pary 1,9 potrebuje parný motor pre výrobu elektrického výkonu 60 kW len cca 2,5 t.h-1
• obstarávacie náklady sú nižšie

Z hľadiska obsluhy sú nároky parného stroja obmedzené na účasť jedného pracovníka pri nábehu stroja za studeného stavu pri prehrievaní prívodného potrubia, čo je asi 30 min. Počas prevádzky stačí vykonať denne jednu kontrolu. O parnom stroji sa hovorilo stáročia ,ale spoločenské pomery a vhodné konštrukcie mu nedovolili zrodiť sa skôr ako v poslednej tretine 18.storočia.Na pohon vtedajších strojov už nestačila sila zvierat, vetra, vody, bola využívaná až do krajností. Bolo jasné ,že musí prísť nový stroj. Prvý fungujúci parný stroj postavil v roku 1712 Thomas Newcomen a čerpal pôvodne vodu z baní. Práca na jeho konštrukcii mu zabrala desať rokov. Bol to však nedokonalý vynález, o čom svedčí , že mal kotlík ako čajník a zdvih piesta 15 cm.

Okolo roku 1780 James Watt zostrojil výkonný piestový parný stroj s regulátorom rýchlosti. Keď prišiel na myšlienku zhotoviť stroj s kondenzátorom a urobil premenu z priamočiareho pohybu na rotačný, mohol sa parný stroj stať motorom ,ktorý potreboval priemysel. Parný stroj stal univerzálnym motorom a vrcholne prispel k revolúcii v priemysle i doprave. V súčasnosti sa parné stroje používajú len ojedinele, pretože boli nahradené parnými turbínami, spaľovacími motormi a pod.

Parná lokomotíva: Parná lokomotíva je najstaršie hnacie vozidlo. Keď v roku 1814 George Stephenson zostrojil prvú využiteľnú lokomotívu, stala sa náhradou „konských železníc“. Dosiahla vtedy obdivuhodnú rýchlosť 45km/h. Tepelnú energiu z uhlia však využijú lokomotívy len na cca 7 až 8%, preto sa istý čas pokusne vyrábali lokomotívy s kondenzačnou turbínou. Tepelná účinnosť stúpla na 15%, no náklady boli obrovské a tak sa od výroby upustilo. V súčasnosti už sa využívajú motorové a elektrické ťažné vozidlá a para slúži len na vykurovanie vlakovej súpravy.

Vývoj parnej lokomotívy bol umožnený vynálezom parného stroja Jamesom Wattom. Realizácii parnej lokomotívy predchádzali pokusy s parnými vozmi. Prvý voz poháňaný parou určený na ťahanie kanóna zostrojil v roku 1769 Francúz Nicolas Cugnot. Aj keď bolo vozidlo pri prvej jazde zničené, ďalšie parné vozy vznikali v Anglicku.Prvú parnú lokomotívu pohybujúcu sa po koľajniciach zostrojil Richard Trevithick v roku 1803. Najvýznamnejším priekopníkom sa však stal George Stephenson, ktorý sa konštrukciou parných lokomotív zaoberal od roku 1814. Zostrojil známe stroje Locomotion No 1 z roku 1825, ktorý dal lokomotívam meno a taktiež slávnu Rocket, s ktorou 8. septembra 1829 zvíťazil v súťaži na trati Liverpool-Manchester. Na rušni Rocket uplatnil princípy využívané počas celej ďalšej existencie parných lokomotív.

Parník: Loď, poháňaná parným motorom, v súčasnosti parnou turbínou s prevodovým prístrojom, ktorá poháňa lodnú vrtuľu. Para sa vyrába v parných kotloch. Charlotte Dundas bola pravdepodobne prvá úspešná loď s parným pohonom, ktorú od roku 1801 v Škótsku používali ako ťažný čln.
Textilný priemysel: Základ hospodárstva vyspelých zemí tvorí ťažký priemysel. Ale revolúcia v Anglicku nezačala v ťažbe uhlia, rúd alebo výrobe železa a ocele, ale v textilnom priemysle.

Najväčší význam malo spracovanie vlny a výroba vlnených látok – súkien. Vlnené látky sa stali najdôležitejšou položkou vývozu. Zavádzanie strojov do výroby látok bolo podstatne lacnejšie než v textilnom priemysle. Textilný priemysel zabezpečoval rýchle a vysoké zisky, pri textilných strojoch bolo možné zamestnávať ženy a deti, lebo im mohli platiť nižšie mzdy ako mužom, a to umožňovalo podnikateľom znižovať náklady.

Ako prvý z dôležitých vynálezov v textilníctve býva uvádzaný „lietací člnok“ Johna Kaya z roku 1773, ktorý zdvojnásobil výkonnosť tkáčskeho stroja.
Prelom nastal v rokoch 1764-1767 keď bol Jamesom Hargreavsom vytvorený ručný spriadací stroj – „jenny“, ktorý spracúval naraz 8 nití, ale obsluhoval ho len jeden človek. Vyrobená priadza bola tenká a často sa trhala.

V roku 1767 Highsov spriadací stroj – „water-frame“, ktorý bol poháňaný vodným kolesom. Takto vyrobená priadza však bola hrubá. Prednosti týchto dvoch vynálezov potom v roku 1779 skombinoval Samuel Crompton a vytvoril stroj „mule“ – čiže kríženca, ktorý bol 20-krát výkonnejší. Tento stroj mohol naraz spriadať až 1000 nití. Vyrobená priadza bola jemná a zároveň dostatočne pevná. S rozvojom výroby súvisela otázka získavania surovín. Najviac dopytovaná bola surová bavlna. Problémov však bolo tzv. vyzrňovanie bavlny. Čierny otrok odovzdal denne 1 - 6 libier(0,5 – 3 kg) čistého vlákna, čo nebolo postačujúce.

Obrat nastal v roku 1793 s vynálezom Eliho Whitneyho. Jeho vyzrňovačka bavlny – cotton-gin – dávala asi 50 libier vlákna denne. S ďalším vylepšovaním to bolo až 1000 libier denne. Vývoz bavlny začal prudko stúpať. Hromadné využívanie strojov v textilnou priemysle a vznik modernej továrenskej veľkovýroby by nebol možný, keby výrobcovia ostali odkázaní na staré zdroje energie. „Prvý motor feudálnej epochy“, čiže vodné koleso, už nepostačoval. Továrne odkázané na energiu vodného toku sa museli často stavať v odľahlých oblastiach.
Konštruktérom nového zdroja energie, parného stroja, sa stal v roku 1763 James Watt. Tento stroj pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon, valcovaní zdvíhacích strojov a iných zariadení. Nastal vek pary.
Wattov parný stroj odstránil závislosť na vodnej energii, a umožnil tak stavať továrne na miestach s najvhodnejšími podmienkami.

Všetky súčiastky parného stroja bolo potrebné zhotoviť z kovu a vyžadovalo sa ich dokonalejšie opracovanie, pretože museli do seba presne zapadať. Preto sa objavujú ďalšie nové stroje a nástroje, napr. strojná vŕtačka, sústruh so suportom (suport – zariadenie, ktoré samo drží nôž a posúva ho do záberu), ďalej to bol stroj na výrobu klincov, skrutiek. Objavujú sa stále ďalšie stroje, ktoré sú už pevnejšie, presnejšie a majú takú pracovnú účinnosť, aká nebola u ich drevených predchodcov možná.

Ťažný priemysel: Prvé príznaky prevratných zmien sa prejavili v textilnom priemysle. Postupne však boli zasiahnuté i ďalšie odvetvia, predovšetkým tie, ktoré dodávali priemyslu základné suroviny – uhlie a železo. Ťažba uhlia vo Veľkej Británii nepretržite stúpala. 90% svetovej ťažby vtedy dodávali doly v Británii. Získavanie uhlia však zostávalo na manufaktúrnej úrovni.

Vo Veľkej Británii nastal problém s nedostatkom dreva. Lesy sa tu relatívne rýchlo vytratili. Preto sa kládol veľký význam hľadaniu alternatívnych spôsobov tavenia železa, a to viedlo k uhliu. Už koncom 17. storočia boli povrchové zásoby uhlia prakticky vyčerpané. Pre ďalšie uhlie sa muselo teda viac do hĺbky. Teda až pod hladinu spodnej vody. To zase znamenalo nájsť spôsob ako odčerpávať vodu z dolov. Na čerpanie vody z dolov sa používal parný stroj postavený Saverym a Newcomenom v roku 1712. O tomto stroji sa hovorilo ako o „priateľovi horníkov“. Jeho nevýhodou bola malá účinnosť a veľké straty energie. Priaznivý surovinový zdroj v strednom Anglicku, kde sa popri železnej rude nachádzalo i čierne uhlie, umožnil na sklonku 18. storočia vybudovať rozsiahlu sieť železiarní. Veľká Británia potom vyše storočia dominovala vo výrobe železa a ocele.

Dovážaná oceľ však bola lacnejšia než anglická a hrozilo, že anglickí výrobcovia budú závislí na dovoze. Bolo teda potrebné nájsť palivo, ktoré by dokázalo nahradiť drevené uhlie, lebo dovtedy sa na pohon nových strojov používala para získavaná spaľovaním uhlia. Novinku v tomto smere priniesol roku 1709 Abraham Darby, ktorý prišiel na tavenie železa s použitím koksu namiesto dreveného uhlia. Potreba železa mala za následok rozvoj baníctva. Zakladalo sa množstvo baní a železiarní, v ktorých sa ťažili suroviny na výrobu strojov. Výroba strojov si vyžadovala pevnejší materiál. Postupne sa začala uplatňovať liatina a neskôr aj oceľ, pretože bola tvrdá a dostatočne pevná.

Tvrdé železo, známe ako oceľ, bolo objavené pred viac než dvoma tisícročiami, ale proces jeho výroby bol veľmi drahý. V 50. rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ (Bessemerova metóda). Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe. Železo sa využívalo na výrobu strojov, koľajníc, mostov, železníc, lokomotív a vagónov.

Doprava: Postupujúca priemyselná revolúcia zvyšovala nároky v ďalšom odvetví, a to v doprave. Na niektorých miestach sa vyberalo mýto, vznikla makadamová cesta, pomocou ktorej sa zrýchlila doprava na kočoch. Existovalo množstvo kanálov, určených na prepravu uhlia, a začali sa rozvíjať aj banky a poisťovne. John L. MacAdam vypracoval novú metódu stavby ciest, pomocou ktorej sa zrýchlila doprava. Tejto metóde sa hovorí makadamovanie. Tatko vybudované cesty mali pevný a mierne zaoblený povrch. Vyspelejšou dopravou bola doprava po vode. Mala dve veľké výhody: bola lacnejšia než cestná doprava a prostredníctvom nej bolo možné prepravovať i veľké a rozmerné náklady. Malo to kľúčový význam pre prepravu uhlia a rúd.

V roku 1770 bolo dokončená stavba Veľkého kanálu medzi riekami Trent a Mersey, čím sa spojili priemyselné centrá stredného Anglicka. Postupne začal stúpať záujem o budovanie prieplavov, a hovorí sa o horúčke stavby prieplavov. Skutočným prevratom bolo, keď v roku 1769 francúzsky mechanik Nicolas Cugnot zostrojil dopravný prostriedok poháňaný parou. Roku 1804 skonštruoval Richard Trevithick prvú parnú lokomotívu, ktorá sa pohybovala po koľajniciach a slúžila na dopravu uhlia. George Stephenson potom zhotovil lokomotívu, za ktorou boli pripojené osobné vozne s cestujúcimi. Nastal obrovský rozvoj železničnej dopravy.

V 30-tych rokoch boli postavené i prvé železničné trate. Konkrétne v roku 1825 vznikla prvá železničná trať zo Stockonu do Darlingtonu.
Parný stroj čoskoro našiel uplatnenie aj v námornej doprave. Roku 1807 Robert Fulton postavil prvý parník – Clermont, ktorý dokázal plávať proti prúdu rieky.

Poľnohospodárstvo: Taktiež vyvrcholili zmeny v poľnohospodárstve. Proces „ohradzovania“ zbavil pôdy takmer všetkých malých vlastníkov. Tieto pozemky sa ocitli v rukách veľkých vlastníkov – landlordov. Hlavnú časť obyvateľstva na vidieku tvorili roľníci, ktorí nevlastnili pôdu, nazývaní tiež bezzemkovia. Sústredenie pôdneho bohatstva v rukách hŕstky landlordov viedlo k presadeniu kapitalistického spôsobu hospodárenia. Napriek všetkým úspechom sa celková úloha poľnohospodárstva v národnom hospodárstve znižovala. Poľnohospodárstvo ako celok stratilo svoj pôvodný význam.
Dôsledky revolúcie: Priemyselná revolúcia výrazne zasiahla do života ľudí. Pokračoval presun masy obyvateľov z dedín do veľkých miest. Vznikli veľké priemyselné centrá, ako Manchester, Birmingham, Sheffield, Newcastle či Glasgow.

Najdôležitejším spoločenským dôsledkom anglickej priemyselnej revolúcie bol vznik moderného priemyselného proletariátu. Do tovární prúdila hromada poľnohospodárskych robotníkov a ožobračených roľníkov, ale i remeselníci a malovýrobcovia, ktorých rozdrvila konkurencia veľkovýroby. Podmienky v továrni postupne vytvárali novú spoločenskú triedu – proletariát. Stále sa zvyšujúci tlak zo strany kapitalistických podnikateľov vyvolal odpor robotníkov, ktorý sa vyvrcholil rozbíjaním strojov. Robotníci totiž v strojoch videli hlavnú príčinu prepustenia z práce. Koncom dvadsiatych rokov Anglicko zasiahla politická kríza. Niekoľko desaťročí vládli konzervatívni politici, ktorí lipli na historických tradíciách. Ich moc sa upevnila v úspešných bojoch proti Napoleonovi. Obyvateľstvo sa však začalo dovolávať volebnej reformy. Hlasy za volebnú reformu sa ozývali hlavne z priemyselného a čoraz ľudnatejšieho severu. Nové veľké priemyselné mestá sa búrili proti tomu, že majú v parlamente rovnaký počet hlasov ako už bezvýznamné malé mestá, či dokonca dediny. Od volebnej reformy očakávali zlepšenie svojho postavenia aj stredné vrstvy a robotníci. Na čele tohto hnutia stáli liberáli zmýšľajúc kruhy whigov, ktoré sa dostali k moci r. 1831 a r. 1832 uskutočnili volebnú reformu. Podľa nového volebného zákona sa počet oprávnených voličov zdvojnásobil. Vo verejnom živote prestal rozhodovať šľachta, pretože značný počet zástupcov v parlamente získali zámožné mestské vrstvy. Tradičné anglické zoskupenia- toryovia a whigovia sa modifikovali, neboli už dve šľachtické oligarchie zápasiace o moc, ale dve politické strany, ktoré sa museli s verejnou mienkou. Whigovia sa začali nazývať liberáli a stali sa stranou priemyselníkov a stredných vrstiev veľkých miest. Toryovia- konzervatívni predstavovali záujmy veľkostatkárov. Po priemyselnej revolúcii obyvateľstvo Anglicka, Škótska a Walesu v rokoch 1750-1831 sa viac ako zdvojnásobilo. Bolo to následkom zvýšenia pôrodnosti a zníženia úmrtnosti vďaka novým poznatkom v medicíne. Vytvorili sa 2 nové triedy, a to trieda bohatých majiteľov manufaktúr a trieda mestských robotníkov.

Mnohí ľudia sa museli vzdať svojho spôsobu života. Vykonávali pravidelnú, monotónnu a často nebezpečnú prácu, a podrobovali sa nespravodlivému mzdovému systému. Do roku 1840 bola úplne odstránená manufaktúrna výroba zo všetkých odvetví v Anglicku. 75% obyvateľstva pracovalo v priemysle a 25% v poľnohospodárstve. Centrom priemyselnej revolúcie sa stala Británia, kde boli najväčšie ložiská uhlia. Všetky ekonomické a spoločenské zmeny vytvárali vo Veľkej Británii nový systém – svet klasického kapitalizmu. Aj v predkapitalistických hospodárstvach existoval trh, súkromný zisk, rešpekt k súkromnému vlastníctvu. Nový systém k týmto základom pridal továrenský spôsob veľkovýroby, nový nájomný vzťah medzi podnikateľom a slobodným občanom. Predovšetkým však štát prestal zasahovať do hospodárstva. V predkapitalistických hospodárstvach možnosti podnikania určoval štát. Teraz začalo platiť pravidlo, že právo na osobnú hospodársku iniciatívu sa musí nielen chrániť, ale aj podporovať. Kapitalizmus prvýkrát v dejinách priniesol sebestačný nárast bohatstva spoločnosti. Zlepšenie životných podmienok v predchádzajúcich epochách sprevádzal nárast populácie, ktorá nakoniec dosiahnuté zisky spotrebovala. Teraz rástla ekonomika z vnútorných zdrojov a národní bohatstvo i kúpna sila obyvateľstva sa zvyšovali rýchlejšie, než narastal počet obyvateľstva. Súčasne s kapitalizmom začala vznikať aj kritika kapitalistického systému. Najradikálnejšia a úplne nezmieriteľná začala zaznievať z radov tých mysliteľov, ktorí tvrdili, že každý súkromný majetok je krádež hodnôt vytvorených prácou mnohých ľudí- členov spoločnosti. Bohatstvo, ktoré sa vytvára prácou, má teda byť sociálnym vlastníctvom. Takto nasmerovaná kritika však nachádzala malú odozvu. Navyše zástancovia socialistických názorov sa na jednej strane medzinárodne združovali, na druhej strane sa medzi sebou škriepili, ako uskutočniť zmenu. Priemyselná revolúcia v Anglicku neostala bez vplyvu na hospodárstvo iných krajín. Oneskorenie priemyselnej revolúcie v ostatných krajinách Európy vyplývalo z dlhšieho pretrvávania feudalizmu. Feudálne vzťahy obmedzovali formovanie vnútorného trhu i prílev pracovných síl z vidieka. Cechy a manufaktúry úplne postačovali na výrobu priemyselného tovaru pre európsky kontinent.

Vo všetkých krajinách mala priemyselná revolúcia iný priebeh ako v Anglicku. Každá krajina má totiž odlišné historické dedičstvo, inú geografickú polohu a prírodné bohatstvá. Industrializácia vytvorila nové metódy a formy produkcie, premeny v roľníctve i obchode, vplývala na psychický a biologický rytmus života človeka. Priemyselné krajiny začali podliehať rovnakým ekonomickým podmienkam.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk