Hudba 20. storočia

Moderná hudba je tvorená na to, aby sa jej človek - vnímateľ sám stal objaviteľom. Radikálne sa tak mení tvár hudobnej tvorby v porovnaní s epochami predchádzjúcimi.

Emocionálny svet človeka sa stáva objektom tvorby. To ukazujú už na rozhraní storočí predchodcovia moderných smerov Gustav Mahler, Richard Strauss, Claude Debussy, Leoš Janáček.

Štiepenie na smery:

- impresionisti
- expresionisti
- konštruktivistická fáza
- neoklasici

Na začiatku 20. rokov sa objavuje snaha vyviesť hudbu z koncertných sál, divadiel priamo do všedného života širokých más. Tieto zámery vyznievajú z manifestu a tvorby parížskej Šestky - je protiimpresionisticky orientovaná.

Stravinskij -

Gustav Mahler - 9 symfónií, všetky sú veľmi rozmerné 2:,3:, 8: sú celovečerné, piesňové cykli O mŕtvych deťoch.

Claude Debussy - Prelúdium k Faunovmu popoludniu, More, opera Pelleas a Melisandra - impresionizmus v hudbe.

Ravel - impresionizmus, balet Bolero

Nemecký expresionizmus a Nová vecnosť.

Základným zjavom expresionizmu je Schonberg a jeho žiaci - označujú sa za Druhú viedenskú školu. Ide za bezohľadne pravdivým vyjadrením úzkostných stavov ľudského vnútra, tragických zážitkov a predtúch moderného človeka, ktorý sa stáva zajatcom osamelosti uprostred odcudzeného sveta. Stupňovanie tragicko-dramatického výrazu, ktorý chce vyburcovať človeka k aktívnemu zápasu s drtiacou mašinériou moderného sveta, vedie k hlavným premenám v jednotlivých zložkách hudbnej reči, a aj v samotnom spôsobe stvárňovania hudobnej myšlienky. Zovšeobecnenie nových princípov priniesla formulácia skladby 12 tónmi - dodekafónia. Rad 12 tónov vytvorí preformované východisko myšlienkového materiálu, z ktorého sa odvodzujú všetky ďalšie postupy.

Arnold Schonberg - Atonálne obdobie prinieslo rad prevratných diel: Tri klavirne skladby, cyklus piesní Visuté záhrady, cyklus melodrám Pierrot Lunaire.

Mnoho jeho diel narážalo na škandálny odpor a výsmech.

Anton Webern - rozvíja Schonbergovskú líniu.

Alban Berg - epochálne dielo opera Wojcek, 

Druhý expresionistický prúd.

Spojený s francúzskym dianím a tvorbou Igora Stravinskeho. Zblížil sa s Ďagilevom s ktorým v Paríži spolupracoval. Napísal pre neho opery Vták Ohnivák, Petruška. Vrcholné dielo je balet Svätenie jari - má expresívne útočný zvuk, rytmiku.

20. roky - balet Pulcinella obrat k neoklasicizmu - neobarokové monumentálne skladby, 50. roky prechod k dodekafonickému obdobiu.

Darius Milhaud - 9 opier, 2 balety Vôl na streche a jazzový balet Stvorenie sveta, 10 symfónií.

Witold Lutoslawski - najvýraznejšia osobnosť modernej poľskej hudby. Po neoklasickom období, pripojil sa k dodekafónii a moderným kompozičným smerom.

Béla Bartók - Maďarsko. Je majster neúprosne drsných dramatických kompozícií - balet Zázračný Mandarín.