Panoš, teda novic uchádzajúci sa o titul Rytier, býval najprv povýšený na Rytiera Čakateľa a neskôr aj na samotného vyššie spomínaného Rádového Rytiera.
Chorí a starí rytieri, ktorí sa už aktívne nezúčastňovali bitiek, mohli ostať členmi rádu.

Iné aktivity templárov

Okrem boja za kresťanstvo boli templári známi svojim nesmiernym bohatstvom, ktoré počas dvestoročnej existencie rádu nahonobili. Nečudo teda, že sa zaujímali o to, ako s týmto majetkom manipulovať. Preto ich môžeme považovať za zakladateľov moderného bankovníctva. Vďaka templárom bolo možné napríklad uložiť peniaze v Európe a vyzdvihnúť si ich na základe písomného potvrdenia priamo v Jeruzaleme.

Úpadok rádu

Tesné prepojenie templárov s križiackymi výpravami nebolo vždy len výhodou. Neúspech druhej križiackej výpravy (1147 – 1149) inšpirovanej stratou kresťanského mesta Edessa položil aj začiatok konca slávneho templárskeho rádu. Žiarlivosť a rivalita rádu rytierov svätého Jána, známejších pod názvom maltézski rytieri a postupný úpadok templárskej disciplíny a ideálov postupne prispel k zániku templárov. Pád Jeruzalema v roku 1244 a St. Jean d´Acre v roku 1291 do moslimských rúk ukončil prítomnosť križackych armád vo Svätej zemi. Templári aj maltézski rytieri museli postupne opúšťať dobyté územia. Templári sa vracali do Francúzska po etapách cez Cyprus a Sicíliu, zatiaľ čo maltézski rytieri našli svoje konečné útočisko na stredozemnom ostrove Malta.



Vo Francúzsku prežili templári len krátke obdobie nerušeného života. Francúzsky kráľ Filip IV., známy ako Filip IV. Pekný, sa rozhodol zmocniť majetku rádu. Viedol mnoho vojen s okolitými štátmi a tým vyčerpával štátnu pokladnicu. Nebola však bezodná a kráľ sa rozhodol, že ju naplní z templárskych majetkov. Uskutočnil plán navrhnutý jedným z jeho radcov, Guillaumom de Nogaretom. Základ plánu tvorila idea zdiskreditovať templárov tak, aby pápež Klement V., ktorý vďačil za svoje zvolenie práve Filipovi IV., rád zakázal a umožnil francúzskemu kráľovi získať jeho majetok.
Už onedlho boli templári obvinení z najrôznejších priestupkov a zločinov. Povrávalo sa, že rytieri uzavierali spojenectvá s rôznymi skupinami moslimských bojovníkov, niekedy aj proti záujmom kresťanských panovníkov. Išlo hlavne o podivné spojenectvá s asasínmi – krutými fanatickými moslimskými vrahmi, ktorí sa preslávili tým, že svojmu vodcovi sú takí verní, že sú schopní spáchať samovraždu na jeho povel. Všetci kresťania sa ich nesmierne báli, a preto keď sa dozvedeli, že templári s nimi mohli mať spojenectvá, začali sa báť aj ich.
O samotný zánik rádu sa však postaralo obvinenie z vykonávania rôznych pohanských rituálov. Najlegendárnejším z nich bolo príjmanie novica. To sa malo odohrávať v noci za prítomnosti najvyšších rytierov. Najprv musel novic sľúbiť absolútnu mlčanlivosť pod hrozbou trestu smrti.