Potom bol vyzlečený a pri oltári s podobou démona Bafometa (podrobne opísaného v časti Bafomet) prisahať vernosť rádu, ktorá mala prednosť pred všetkými inými autoritami. Na záver musel pobozkať príjmajúceho ceremoniára, taktiež nahého, na ústa, pupok, koniec chrbtice a nakoniec na penis.
Nečudo, že po takýchto obvineniach bol Filip IV. Pekný podporovaný vo svojej snahe zrušiť rád. V piatok 13. októbra roku 1307 dal Filip zatknúť všetkých templárov v krajine a zhabať ich majetky. V roku 1312, po piatich rokoch legendárnych sporov, pápež Klement V. oficiálne templársky rád zrušil a previedol jeho majetok na rivalov – maltézskych rytierov. Mnoho templárov bolo skutočne zatknutých a kruto mučených. Väčšina ostatných prešla do iných križiackych rádov. Existuje dokonca aj teória, podľa ktorej celé skupiny templárov prešli do ilegality a založili tajné bratstvo, ktoré sa o tristo rokov neskôr stalo základom inej tajnej organizácie – preslávených slobodomurárov.
Celá záležitosť s templármi vyvrcholila súdom s posledným templárskym Veľmajstrom, Jacquesom de Molayom. Ten sa najprv pod nátlakom priznal k vzneseným obvineniam, ale na poslednú chvíľu svoje priznanie odvolal. Napriek tomu bol spolu s Geoffroyom de Charnayom 18. marca 1314 na Ile-des-Javiaux, ostrovčeku na rieke Seine v centre Paríža, verejne upálený. Tesne pred svojou smrťou stihol ešte prekliať francúzskeho kráľa a pápeža slovami: „Hanbite sa! Nečinne sa prizeráte, ako umierajú nevinní! Pápež Klement! Kráľ Filip! Rytier Guillaume de Nogaret! Buďte prekliati! Preklínam vás až to trinásteho pokolenia vášho rodu! Do roka a do dňa sa ocitnete pred Božím súdom a stihne vás spravodlivý trest!“ Za spomenutie stojí, že v priebehu nasledujúceho roka naozaj všetci traja zomreli – z toho najskôr Filip – už tri mesiace po upálení.
V ostatných krajinách nenabralo potieranie templárov takú intenzitu a tempo, ako vo Francúzsku. Králi Španielska a Portugalska odolávali pod rôznymi zámienkami Filipovmu a Klementovmu nátlaku. Nakoniec problém vyriešili tak, že vytvorili nové rády, aby do nich mohli templári prejsť a boli tak chránení pred prenasledovaním.


Bafomet

Bafomet sa zvyčajne charakterizuje ako démonický symbol, ktorému sa templári klaňali a uctievali ho. V knihách sa zvykne popisovať rôzne. Najviac však ako oltár s ľudskou lebkou. Ilustrácia okultistu Eliphasa Leviho, ktorý žil v devätnástom storočí, zobrazuje bafometa ako typického démona s kozou hlavou, ženským telom, rozštiepenými chodidlami, párom krídel a so sviečkou v ruke.