Zahájiť prieskum Agamemnónovej vlasti Mykén a Priamovho mesta Tróje bol jeho sen už od mlada. Až po vykopávkach v Tróji začal Schlieman v roku 1874 s vykopávkami v Mykénach a Tírynthe – v kolíske mykénskej kultúry.

Hroby, pokladnice
Mykény, ležiace na vyvýšenine Argejskej roviny, boli už oddávna významnou križovatkou ciest, vedúcim mestom Argolidy a mykénska pevnosť bola považovaná za nedobytnú. Keď tu Schlieman zahájil výkopy, už po niekoľkých dňoch objavil viacero hrobov s kostrami. Mŕtvi boli pochovaní aj so svojimi šperkami – v žiadnych iných hroboch sa nenašlo viac zlata ako práve tu. Podľa toho predpokladal, že sú to pozostatky Agamemnóna, kráľa, ktorý viedol Grékov proti Tróji a ďalších členov Átreovho rodu. Tieto hroby sa nachádzali vo vnútri mykénskych hradieb, v mieste zvanom héroon. Bolo to miesto zasvätené kultu héroov, ľudí uznaných za polobohov a tiež hrobkou významných mužov z minulosti.
V mykénskych hradbách sa nachádza veľa takýchto starobylých hrobov, zvaných pokladnice. Vedie k nim chodba, ktorá ústi do veľkej kruhovej siene vyhradenej kultu. Najvýznamnejšou z nich je Átreova pokladnica, ktorá sa nachádza na úbočí kopca dvíhajúceho sa oproti mykénskej akropole. Táto hrobka má impozantné rozmery; vnútorný rozmer je 14,5 m a výška vyše 13 m. Okrem šperkov sa v nej nachádzajú rôzne misky, vázy, zbrane, sošky a iné umelecké výrobky. Známa „maska kráľa Agamemnóna“ je vytepaná z jediného kusu zlatého plechu a je ukážkou znamenitého portrétneho umenia Mykénčanov. Levia Brána
Obdivuhodné sú aj mohutné stavby, ktoré obkolesujú mykénsku akropolis. Levia Brána, ktorá tvorí vstup do tohto hradu, pochádza z doby okolo roku 1300 a je časťou hradieb. Je vybudovaná v megalitickom duchu zo 4 obrovských kameňov s odľahčujúcim trojuholníkom, ktoré na počudovanie odolali neporušené otrasom zeme ako aj vojnám. Trojuholník tvorí veľký reliéf z jedného kusu kameňa, zobrazujúceho dve šelmy - levice, ktorým chýbajú hlavy. Hlavy boli pravdepodobne vytesané zvlášť do blokov, ktoré sa stratili alebo nezachovali. Šelmy stoja ako stráž oproti sebe na zadných nohách z oboch strán podstavca, o ktorý sa opierajú prednými nohami. Na podstavci sa týči štíhly stĺp s hlavicou a časťou rímsy. Stĺp pravdepodobne predstavuje ochranné božstvo Mykén, lebo v týchto časoch ešte bohovia neboli zobrazovaní v ľudských podobách. Pevnosť v Tírynthe
O charaktere mykénskej pevnostnej architektúry svedčí aj úžasné opevnenie v Tírynthe, ktoré bolo asi jedno z posledných bášt achájskych vládcov Mykén.