Templári v ostatných krajinách

Templári v Portugalsku

Od obdobia v rokoch 1143 - 1190, prítomnosť templárov v Portugalsku rástla každým rokom. Fernao Mendes a jeho manželka Sancha Henrique (sestra kráľa Henriqua) templárskemu rádu dokonca darovali hrad Langrovia. Neskôr v roku 1159 im bol prepustený hrad Ceras, ktorý bol v tom období takmer zrúcanina. Portugalský Veľkoprior, Gualdim Pais, sa rozhodol na tomto pozemku postaviť novú pevnosť, ktorej výstavba sa začala o rok neskôr, v roku 1160. Pevnosť bola postavená v blízkosti Tomaru, kde sa nachádzal Kostol Sv. Márie Olivalskej. Tento kúsok z templárskej architektúry prežil do týchto čias a nie je to iba obyčajná turistická atrakcia v Portugalsku, ale podľa mnohých je to tiež mystické a duchovné miesto.

Templári v Južnej Amerike a v Mexiku

Jedným z najzaujímavejších poznatkov, ku ktorým sa prepracovali v ostatných rokoch bádatelia, sú materiálne dôkazy o prítomnosti templárov na americkom kontinente, aj keď to znie akokoľvek neuveriteľne. Archeológovia stále nachádzajú v Peru, v Kolumbii, v Paraguaji a v Brazílii stopy po prítomnosti templárskych rytierov. Podľa argentínskeho špecialistu - profesora Jacqueza de Mahieua mali už Vikingovia (ktorí podľa najnovších poznatkov objavili Ameriku ešte pred Kolumbom) z mesta Tiahuanaco prvé kontakty s templármi, k čomu ich nútil fakt, že v regióne boli templári takmer jediným národom, zaujímajúcim sa o komerčné využitie vzácnych kovov. Je známe, že jedinými Európanmi okrem talianskych miest, schopných organizovať obchod na vysokej úrovni, boli členovia templárskeho rádu. Templári mali svoje vlastné prístavy vo francúzskej Normandii, ktoré im zabezpečovali spojenie s Britániou. Hlavným atlantickým prístavom templárov bolo mesto La Rochelle a profesor de Mahieu dnes tvrdí, že kolosálne bohatstvo templárov plynulo práve z ich obchodu s americkými Vikingami. V písomnostiach archívov rádu po jeho rozpustení v roku 1307 sa dokonca našla pečať, na ktorej je vyobrazenie stojacej postavy s lukom v ruke a s ozdobami vo vlasoch, pripomínajúcich viac, než silno amerických indiánov. Postava navyše stojí medzi malou svastikou - vikingským symbolom a odalou - runickým symbolom severského boha Odina. Pečať je vrúbená latinským nápisom Templi Secretum - teda tajomstvo rádu.

Či je to pravda, nevieme. Prítomnosť templárov v Amerike je však podľa vedcov viac, než pravdepodobná.

Templári na Slovensku

Do bývalého Uhorska prišli Templári už asi v polovici 12. storočia za kráľa Gejzu II. a založili si prvý kláštor v Stolnom Belehrade. Za krátky čas si vystavali ešte 10 kláštorov a nadobudli v Uhorsku silný vplyv. 

Kráľ Imrich potvrdil roku 1198 všetky ich výsady. Templári sa usadili hlavne na vtedy pohraničných hradoch strážiacich hranice Uhorska alebo na strategických miestach (bane, obchodné cesty). Uvádza sa dokonca, že pôsobili ako finanční poradcovia uhorských kráľov. Po templárskych mníchoch zostali mnohé pamiatky až do našich čias, ale tie sa pripisujú iným  rádom, tým viac, že po zničení tak veľmi nenávidených templárov v tých časoch, ba ani neskôr, sa o ich pamiatku nikto nestaral. Mnohé miesta, o ktorých sa nezachovali žiadne písomnosti, spája s templármi len ústne ľudové podanie, tradícia a legendy. Ľud však nezostavoval povesti bez reálneho podkladu, t.j. historického jadra. Náš ľud nedával mená bez významu istým vrchom, horám, riekam a nezostavoval povesti bez štipky skutočnosti. Ako by pospolitý ľud mohol prísť na myšlienku, že tu kedysi jestvovali akísi mnísi, templárski rytieri, ak by jeho predkovia skutočne neboli videli, alebo počuli niečo podobné? Ústne podanie ľudu nemohlo povstať čisto z fantázie, bez reálneho motívu, lebo ľudové povesti nikdy nespomínajú kláštor tam, kde nikdy nebol, nebája o zámkoch tam, kde nikdy zámky neboli, ba opačne, tradície, povesti, bájky, porekadlá, akékoľvek by boli fantastické, vždy sa zakladajú na nejakej skutočnosti. Možno hovoriť azda len o omyle v pomenovaní a označení videných vecí a osôb, o zmätku v chronológii a historických faktoch, ale vždy na reálnom podklade. Templári v súčasnosti

Nie je tajomstvom, že aj dnes existujú nelegálne templárske organizácie v celom svete. O jednej z tých slovenských sa mi podarilo získať informácie. Organizácia si ponechala pôvodný názov rádu - Chudobní Rytieri Kristovi a Chrámu Šalamúnovho. Podľa materiálov na ich internetovej stránke majú tú istú filozofiu, ako pôvodní templári. Len skoro o sedemsto rokov neskôr. Jediný rozdiel oproti rádu z dvanásteho až štrnásteho storočia je ten, že tento „rád" používa e-mail a má vlastné internetové stránky. A podľa môjho názoru jeho členovia určite nechodia oblečení v klasickej templárskej uniforme - bielom odeve s červeným križiackym krížom.

Záver

Táto téma ma veľmi zaujala. Je škoda, že templársky rád v štrnástom storočí zrušili. Kto vie, čím by boli ešte prispeli do európskych aj svetových dejín. Priznám sa, že pri hľadaní materiálov k tejto téme som našla mnoho veľmi zaujímavých informácii, ktoré ma prekvapili. Či už to boli informácie o iných rádoch, križiackych výpravách alebo o čomkoľvek inom, všetko bolo pre mňa veľmi zaujímavé. 

Vďaka tejto práci som sa dozvedela mnoho nových vecí a určite sa budem o podobné témy zaujímať aj naďalej.