Rímska republika

A, počiatok rímskej republiky

Počiatok rímskej republiky sa datuje vyhnaním posledného kráľa po búrlivom zhromaždení roku 510 pred n. l. Ináč podľa rímskych historikov nesprevádzali zmenu štátnej formy žiadne revolučné premeny, kráľa vystriedali volení úradníci – prétori, neskôr konzuli. Zachovaná ostala celá štátna organizácia kráľovského Ríma a nič sa nezmenilo ani na hospodárskom a spoločenskom postavení jednotlivých tried a skupín rímskeho obyvateľstva. Zmena na čele sa vykonala podľa práva, ktoré rímsky ľud ešte po stáročia považoval za neodňateľné – právo odstrániť tyrana. Za prvých konzulov zvolili Lucia Junia Bruta a Publia Valeria Publicolu.
O prvých rokoch republiky vieme veľmi málo, republika si musela vydobyť svoje postavenie medzi susednými kmeňmi – Sabinmi, Aequami, Volskami, Hernikmi, Latinmi a vládcami apeninského poloostrova – Etruskami.
Res republica, znamená doslova „vec verejná“, „vec všetkých“, aj keď to bolo podľa toho ,k to mal koľko majetku a moci.
Vládnucou triedou boli už od predrepublikánskych čias patriciovia, ktorí vlastnili väčšinu pôdy. Ovládanou triedou boli plebejci, ktorých bola väčšina. Oproti týmto slobodným triedam stáli otroci. Rozpor medzi slobodnými a otrokmi bol základný rozpor rímskej spoločnosti.
Pôda bola v Ríme jednak verejná, jednak pridelená do vlastníctva. Vlastníctvo pôdy sa pokladalo za posvätné a nedotknuteľné. Zápas o pôdu prebiehal medzi patricijmi a plebejcami dlhé obdobie a nikdy sa nevyriešil, tak ako boj plebejcov za práva zastávať úrady, uzatvárať manželstvá s patricijmi. Boj vyvrcholil odchodom plebejcov na Svätý vrch za riekou Amien okolo roku 494 pred n. l., čo sa v histórii označuje ako secessio plebis „vysťahovanie sa ľudu“. Patriciovia sa konflikt usilovali vyriešiť bez krvipreliatia a tak poslali vyjednávača Menenia Agripu a na základe jeho podobenstva štátu s ľudským telom dosiahli zmierenie, beztrestnosť a právo voliť zástupcov plebejcov tribuni plebis „tribúnov ľudu“ s neobyčajne širokou právomocou. Neskôr sa počet tribúnov rozšíril na desať a stali sa najvplyvnejšími úradníkmi rímskej republiky – čo bolo na jej prospech.
Aj naďalej pokračoval boj medzi patricijmi a plebejmi, roku 449 pr. n. l. dosiahli prijatie „zákonov 12 dosák“, ktoré dávali rovnaké práva všetkým okrem jednej výnimky a to manželstva medzi patricijmi a plebejcami, čo dosiahli až zákonom tribúna Canuelia roku 444 pr. n. l. Roku 287 pred. n. l.