Chcel lepšie využiť Pompeiovo miesto v záujme rímskeho štátu. Keď Pompeius zistil čo sa deje, utiekol z väčšinou senátorov do Grécka. A tak Caesar roku 49 p. n. l. bez boja vošiel do Ríma. Potom porazil Pompeiovo vojsko v Hispánii a prijal nový titul diktátora. Za desať dní vydal rad zákonov na ktorý už mnohý čakali niekoľko desiatok rokov. Jedenásteho dňa sa vzdal tohoto titulu a stal sa konzulom a teda aj predstaviteľom Ríma podľa zákona. Až teraz sa vybral prenasledovať Pompeiusa. Ten ho najskôr porazil v bitke pri Épeire, ale potom ho Caesar porazil v bitke pri Farzale. Pompeius ušiel do Egypta, ale tam ho dal zabiť kráľ Ptolemaios XIII. Ten potom rozpútal Alexandrijskú vojnu ktorú však prehral, takýmto spôsobom pripravil Caesar pôdu pre novú provinciu. Na čelo Egyptského kráľovstva sa postavila Kleopatra.
Po tejto vojne pokračoval v prenasledovaní pompeiusových prívržencov. Prišla však vojna s Bithýniou po ktorej Caesar poslal správu do Ríma : „ Prišiel som, videl som zvíťazil som. “ Po tejto vojne dokončil prenasledovanie pompeiusových stúpencov. V roku 46 p. n. l. oslávil štyri úspechy za víťazstvá nad Galiou, Egyptom, Farnakom a Jubom a o rok neskôr postavili jeho sochu medzi božských ochrancov Ríma. Po týchto bojoch prevzal všetku moc a stal sa pravým monarchom. Svoju moc plne využíval, aby zabezpečil vnútri ríše pokoj. Postaral sa o armádu, rímskej chudobe zabezpečil bezplatný prídel obilia a vytváral pre ňu pracovné príležitosti, udelil občianstvo gréckym lekárom a filozofom, podporoval remeslá a vydal kalendár. Tým sa stal nesmierne populárny, ale po roku 45 p. n. l. sa to začalo meniť. Keď sa chcel dať vyhlásiť za kráľa bol zavraždený. Jeho vražda vyvolala nepokoje. Nakoniec sa senát rozhodol že vrahovia nebudú potrestaný a jeho reformy zostanú v platnosti. Preto mu usporiadali veľkolepí pohreb. Dedičom sa stal Gaius Octavian. Moc získal Marcus Antonius, ktorý pobúril ľud proti Caesarovým vrahom. Tí však ušli do Grécka a pripravovali občiansku vojnu. Ale v Ríme to nebolo inak. Antonius musel potlačiť vzburu a tým sa Rím rozdelil na dva tábory. Vtedy sa z Grécka vrátil Octavian do Ríma kde sa však stretol s odporom. Rýchlo sa zorientoval, splnil závet a prijal meno Gaius Julius Caesar Octavianus a začal budovať armádu. Keď Antonius odišiel bojovať proti Decimovi Brutovi. Toto využil Octavianus a roku 43 p. n. l. porazil Antonia a tiahol na Rím, ktorého sa zmocnil bez boja. A vydal reformu, podľa ktorej mali byť Caesarovi vrahovia potrestaný jako sa patrí. Roku 43 p. n. l.