uzavrel druhý triumvirát, v ktorom sa spojil s Antoniom a Lepidom. A tento triumvirát si dali schváliť ľudovým zhromaždením. Pre toto obdobie sú typické vraždy a sprisahania. Roku 42 p. n. l. sa Octavianus a Antonius z veľkou armádou vybrali proti Marciovi Brutovi a Cassiovi. Stretli sa pri Filippách, prvú bitku prehrali, ale druhú vyhrali a Brutus s Cassius spáchali samovraždu. Po tomto víťazstve si triumviri rozdelili úlohy. Antonius mal urobiť poriadok na východe, Octavianus v Itálii a Lepidus v Afrike. Najťažšiu úlohu mal Octavián, lebo musel poraziť loďstvo mladého Pompeia. Lepidus nemal žiadne problémy a tak pomohol Octaviánovi a dobil Sicíliu. Potom mu Octavián odlákal armádu a on sa stiahol do ústrania. Tak sa stalo, že traja mocný triumviri boli dvaja. Tí sa stretli v roku 31 p. n. l. v námornej bitke. Antonius z nej ušiel a nakoniec sa zavraždil. A tak, keď sa roku 29 p. n. l. s veľkou korisťou vrátil Oktavián do Ríma a stal sa prvým cisárom.
Dejiny rímskej republiky sa skončili roku 31 p. n. l. keď po krízach, v ktorých sa zmenila na „slovo bez obsahu “, ako ju charakterizoval Caesar, zvíťazila v Ríme natrvalo samovláda. Zánik republiky neznamenal zánik rímskej kultúry a civilizácie. Ani zánik Ríma. Naopak, iba začiatok novej epochy rímskych dejín. .