zlaté aurusy.
Mena bola 1 aurus = 100 sesterciov
1 denár = 10 assov
1 sestercia = 1/4 denára

Neskôr sa rozvíjal obchod intenzívnejšie, hlavne námorný, až v 3. Storočí pred n. l. obsiahol celé Stredomorie a postupne sa ho zmocnila trieda jazdcov, rozmáhalo sa úžerníctvo.

Štátne hospodárstvo malo spočiatku malý význam, úradnícke funkcie boli neplatené, vojaci si výzbroj zaobstarávali sami, verejné stavby sa financovali z vojnovej koristi. Dane sa platili len určité obdobie – asi od roku 406 – 167 pred n. l., keď sa vo vojsku zaviedol žold. Potom vzhľadom na veľké zisky z vojnovej koristi rímsky ľud neplatil pravidelné dane (odvtedy sa to stalo len u občanov Monaka a Kuvajtu). Štátne príjmy platili provincie, nájmy zo štátnej pôdy a prístavných a colných poplatkov, živnostenské poplatky a platby za vodovody.

Vojenstvo v rímskej republike bolo na vysokej úrovni. Základnou bojovou jednotkou bola légia – tvorená bola asi 4500 mužmi z ktorých 3000 bolo ťažkoodencov, 1200 ľahkoodencov a 300 jazdcov. Pechota sa delila na 30 manipulov (zväzkov), každá manipula mala dve centúrie (stotiny) a jazda na 10 turmov (čiat).
Ťažkoodenci sa delili podľa veku na:
- mladší – hastáti (od hasta – kopija)
- muži stredného veku – princeps (predný, hlavný)
- starší – triárovia (v treťom rade)

Hlavnú bojovú silu tvorili ťažkooodenci, pôvodne bojovala jako falanx v zovretom šíku päťsto mužov v šiestich radoch, neskôr nahradil falangu voľnejší acies triplex, trojradový šík. Jazda zvyčajne prenasledovala utekajúceho nepriateľa. Légie sa vyznačovali presným vedením a rozdelením funkcií a hodností. Od začiatku mali rozmanité symboly a odznaky (ozdobné žrde alebo zástavy s odznakom orla) a ich strata sa považovala za najväčšiu potupu. Za statočnosť sa udeľovali vyznamenania, najväčším vyznamenaním pre veliteľa bol „triumf“ – slávnostný sprievod z Martovho poľa do Jovovho chrámu na Kapitole. Povoľoval ho senát ak vojvodca dosiahol konečné víťazstvo vo vojne alebo rozšíril rímske územie.
Vojnové umenie bolo v Ríme jediné, ktoré stálo za to rozvíjať a bez rímskej armády by nebolo Ríma.


B, boje o Rím, výboje v Itálii

Priebeh bojov na počiatku rímskej republiky je zahalený napriek neskorším opisom historikov zahalený v temnotách. Vojna s Porsenom trvala podľa tradície niekoľko rokov, Etruskovia neustále napádali Rím, ktorý bol ich hlavným strategickým cieľom. Roku 506 pred n. l.