Latinovia s kúmskými Grékmi porazili v bitke pri Arcii Etruskov na hlavu a to bol začiatok ich konca.
Kmene Sabinov si Rimania podriadili zbraňou aj diplomaciou – časti kmeňov dovolili prisťahovať sa do Ríma a prijať rímske občianstvo, ostatní sa s Rimanmi zmierili až okolo roku 449 pred n. l.
Latinovia bojovali s Rimanmi s prestávkami neustále až ich porazil roku 493 pred n. l. konzul Spurius Cassius a uzavrel s latinskou federáciou zmluvu o mieri a spojenectve.
Rimania a Latinovia sa už spoločne bránili proti prenikaniu horských kmeňov – Aequov, Volskov a Hernikov a nakoniec po ťažkých bojoch tieto kmene rozdrvili.
Na Rím mali veľký vplyv aj iné udalosti , a to grécko-perzské vojny. Grécka civilizácia dosiahla takú úroveň jako nijaký národ na planéte predtým a nechcela si dať vládnuť od „barbarov“. Grécke mestské štáty sa spojili proti nepriateľovi a postupne ho známymi míľnikmi hrdinstva – Termopyly, Maratón, Salamis, Plataje, Mykalé porazili a zachránili svoju civilizáciu, bez ktorej by sme si nevedeli neskorší vývin Európy a Ríma nevedeli predstaviť. Porážkou Peržanov a ich spojencov Kartágincov boli oslabení aj Etruskovia a po bitke pri Kúmach stratili svoju moc. To využili Galovia, ktorí roku 390 pred n. l. dobyli a obsadili Rím.
Galovia, vlastným menom Kelti či Celti, boli pozoruhodným národom staroveku. Žili na území Álp a rozšírili sa po Francúzsku, v strednej Európe a zčasti aj v Malej Ázii. Jeden z ich kmeňov dal Čechám názov Boiohemum, čiže Bohémia. Jeden z kmeňov sa usadil i na juhozápadnom Slovensku, najzápadnejší Galovia sú Walesania, Íri a Škóti. Staroveké správy ich opisujú jako bojovný ľud, nie príliš disciplinovaný, ktorý rád dobre jedol a pil a zakladal si na duchaplných rečiach (dodnes je známy tzv. „galský humor“). Galovia nikdy nevytvorili štát.
Aby Rimania zachránili svoje mesto, ponúkli Galom výkupné, čo bolo jediný krát v histórii rímskej republiky. Potom uštedrovali Galom len porážky, poslednú zničujúcu im uštedril roku 349 pred n. l. Lucius Furius Camillus, o čom sa správa dostala až do Atén a o Ríme sa začalo hovoriť už aj vo svete.
Po galskom vpáde postavili Rimania okolo mesta hradby, ktorých časti za zachovali až podnes.

Ďalšie vojny viedli Rimania so Samnitmi, ktoré trvali s prestávkami vyše pol storočia. Keď sa skončili, územie Ríma sa tiahlo od rieky Rubikon až po hraničné mysy južnej Itálie. Bitka pri Sentine roku 296 pred n. l. sa stala významným míľnikom na ceste ovládnutia Itálie. Etruskovia uzavreli s Rimanmi spojenectvo, Galovia odtiahli na sever, Samniti sa stiahli na juh. Na juhovýchode ostali mocné grécke mestá, ktorých existencia však Rimanom neprekážala, naopak vždy sa postavili na ich obranu.