Túto bitku vyhrali Rimania. Rimania stratili 24 lodí, ale zajali 64 lodí a hlavne vylodili svoje vojská v Afrike. Nadchnutý týmto víťazstvom stiahli loďstvo a nechali tak pozemné vojsko bez podpory. Spočiatku sa vojsku darilo dobývať púnske mestá, neskôr ich obsadzovali bez boja. Získali podporu númibských a líbyjských kmeňov a postupovali na Kartágo. To im ponúklo mier, ale Rimania ho odmietli a tak Kartáginci najali žoldnierske vojsko na čele so spartským vojvodcom Xanthippom ktorý ich roku 255 p. n. l. porazil, v tomto roku prišli Rimania v búrke o loďstvo. Rimania znovu odmietli mier a tak sa Kartáginci vylodili na Sicílii, ale rímsko grécke vojsko ich donútilo ustúpiť. A keď roku 242 p. n. l. prišli aj o loďstvo ponúkli Rímu mier. Bol to mier víťaza s porazeným. Mierovými podmienkami bolo vyprázdnenie Sicílie a zaplatenie 3200 talentov (vyše 83 000 kg striebra). Tvrdé vymáhanie striebra Kartágincami od númibských a líbyjských kmeňov a vešanie ich náčelníkov na kríž spôsobilo vznik revolúcie. Vzbúrili sa žoldnierske vojská lebo nedostali sľúbenú korisť. K nim sa pridalo aj obyvateľstvo. Revolúciu potlačil Hamilkar Barkas. O túto situáciu v Kartágu sa Rimania nestarali, zmocnili sa však Sicílie, Sardínie a Korziky a zmenili sa tak na skutočnú ríšu. Menšími epizódami sú ilýrska vojna ktorá bola v rokoch 229 až 228 p. n. l. ktorá viedla k spojenectvu s Grékmi a zisku ostrova Korfu. A vojna s Gálmi v rokoch 225 až 222 p. n. l. , ktorých porazili a upevnili si tak hranicu na severe. Kartágo považovalo mier z roku 241 p. n. l. za vynútené prímerie. Aby získali moc a bohatstvo zmobilizovali finančné prostriedky, za ne kúpili žoldnierske vojsko a zaútočili na Pyrenejský poloostrov. Územie ktoré dobili prevyšovalo rozlohou stratenú Sicíliu, Korziku a Sardíniu. PO šiestich rokoch sa cítili dosť silný aby zaútočili na Rím pod vedením Hannibala. Druhá púnska vojna sa začala Hannibalovým útokom na Murvierdo pri Valenci v roku 220 p. n. l. . Písal sa rok 218 a Rimania vyhlásili Kartágu vojnu, ktorá trvala až do roku 201 p. n. l. .Hannibal podnikol pochod cez Alpy a napadol ich od chrbta. Porazil ich v bitkách pri rieke Ticine a pri riekeTrebii. Potom postupoval na Rím. Najväčšou porážkou Rimanov bola bitka pri Trasimentských jazerách. Bitka pri Kannách sa skončila porážkou Rimanov. Rimania tu prišli o 70 000 mužov. Po tejto bitke odmietli Rimania ponúkaný mier a tak Hannibal diplomatickou cestou spôsobil rozpad ríše a posilnenie svojho vojska.