R4ímu zostali verný len Latinovia, Etruskovia, Sabinovia a juhoitalskí Gréci. Ale Rimania sa nevzdali a roku 211 p. n. l. dobili Kapuu na Sicílii, roku 210 p. n. l. Akragás a rok nato aj Tarent. Roku 209 p. n. l. padlo Nové Kartágo. Rimania posilnený týmito víťazstvami sa vylodili v Afrike s 30 000 mužmi. Tu porazili roku 202 p. n. l. Hannibala a nadiktovali Kartágu mier. Prestávkou medzi ďalšou púnskou vojnou bola Grécko Rímska vojna proti Macedónii a Sýrii. Prebiehalo množstvo konfliktov ktoré viedli ku porážke Macedónie, aj Sýrie. Po vojne vznikali roztržky medzi Grékmi a Rimanmi čo viedlo Grékov k vyhláseniu vojny Rimanom. Rimania bez problémov porazili Grékov roku 146 p. n. l. Zámienkou tretej púnskej vojny boli ekonomické dôvody a hlavne obava z rastúcej sily Kartága. Vojna sa začala roku 147 p. n. l. obliehaním a v o rok neskôr začali útok na mesto ktoré ešte toho rohu dobili. Po vyplienení mesta ho Rimania zrovnali zo zemou a o sto rokov neskôr na jeho mieste založili vlastné mesto. Výsledkom púnskych vojen bolo získanie novej provincie a nesmierneho bohatstva. A keď roku 133 p. n. l. získali Rimania aj Áziu mali dovedna už sedem kolónii. Z nich plynulo Rímu obrovské bohatstvo. Za necelého polstoročia sa Rím stal najmocnejším štátom v Stredozemnom mori. D, občianske vojny

Počas vojny s Kartágom sa v Ríme zmenila politická situácia. Bohatstvo s vojny dostávali bohatý, zatiaľ čo chudobný ešte viac chudobneli. Roľníci, keďže museli ísť do vojny prichádzali o svoje majetky, pretože sa dovážalo lacnejšie obilie z provincií. Boj sa rozpútal kvôli požiadavkám na rozsiahlu pozemkovú reformu a rozšírenie práv občanov. Na čelo tohoto boja sa postavili Tiberius a Gaius Gracchovci. Tiberius, ako tribún ľudu, obnovil zabudnutý zákon o vlastníctve pôdy z roku 367 p. n. l. . Chcel uzákoniť demokratickú reformu súdnictva, skrátiť vojenskú službu a iné. Bol však zavraždený v pouličnej bitke. Po ňom sa stal tribúnom ľudu jeho brat Gaius. Ten pokračoval v tom čo začal jeho brat. Zjednotil všetky plebejské vrstvy proti senátu, to spôsobilo odhlasovanie jeho prvého zákona, ktorým pohnala zodpovednosť tých, ktorý v boji proti jeho bratovi porušili zákon. Tí boli potom vypovedaný z Ríma. Druhý zákon rozšíril práva rímskych občanov obvolať sa proti ťažkým trestom na ľudové zhromaždenie. Tretí zákon ustanovil, že štát musí chudobným občanom dať obilie za najnižšiu cenu. Každý jeho zákon vyvolal v senáte odpor, ale jeho zákon o udelení Rímskeho občianstva spojencom vyvolal boj ktorý skončil jeho smrťou.