Po nej sa rozpútal teror, ktorého cieľom bolo zlikvidovať jeho hnutie. Výsledkom teroru bolo 3 000 mŕtvych prívržencov.
Roku 132 p. n. l. sa vzbúrila Ázia a v roku 125 p. n. l. ho napadli Galovia, ktorých v roku 118 p. n. l. porazili a vytvorili tak novú provinciu Galiu. Od pirátov získali aj Baleáry. V Rímskej republike v týchto časoch vypukla korupcia, nielen v politike, ale aj v armáde. Podplácali sa senátori, ľudoví tribúni, vojenskí hodnostári, ľudia sa zbavovali nepriateľov vraždami. V rokoch 113 až 101 p. n. l. bojovali proti Germánskym kmeňom a nakoniec ich porazili. Vyzeralo to tak, že Rím prekonal svoju vnútornú krízu. Skorumpovaný vedúcich ľudí nahradili čestnými a na čelo armády sa dostal skvelý vojvodca Gaius Marius. Chudobný ľudia sa mohli stať žoldniermi. Z jedným problémom so však nevedeli vyrovnať. Bolo to udelenie rímskeho občianstva italským spojencom. Preto im títo spojenci vyhlásili vojnu, ktorá trvala od roku 90 do roku 88 p. n. l. . Rím ustúpil a udelil im občianstvo. Po tejto vojne tu vznikali politické strany. Bola to strana rímskeho ľudu, ktorá sa domáhala pozemkovej reformy a dostala názov populári (populus – ľud). A strana senátorskej nobility, ktorá hájila konzervatívne princípi, dostala názov optimáni (optimus – najlepší). Hlavnou oporou populárov bolo ľudové zhromaždenie a hlavnou oporou optimánov bol senát. Politický boj sa postupne menil na pouličný boj, až roku 100 p. n. l. sa premenili na občiansku vojnu. Na čele populárov stál Gaius Marius a na čele optimánov Lucius Cornelius Sulla. Sulla bol poverený potlačením nepokojov v Ázii a v Grécku. Keď sa vrátil do Ríma, dal bez súdu popraviť dvanástich úradníkov republiky a donútil Mariusa ujsť. Potom sa vybral do Grécka potlačiť nepokoje. Marius to využil a vrátil na čele armády obkľúčil Rím a po piatich dňoch sa Rím vzdal. Marius potom vyvraždil všetkých optimátov a nastolil vlastné, lepšie zákony. Sulla sa vrátil z Grécka a po viacerých bitkách ich definitívne porazil pri Kollinskej bráne roku 83 p. n. l. . Svoju vládu začal zabíjaním politických protivníkov podľa zoznamu. Zaviedol reformy, ktoré uvrhli Rím o stáročia dozadu. Najväčšiu moc mal diktátor. Republika bola odsúdená na zánik.
Už po Sullovej smrti vznikli v meste nepokoje. Búril sa najme proletariát. Všetci chceli zmeniť Sullove reformy. Prvý sa o to pokúsil Lepidus. Keď sa mu to nepodarilo mierovou cestou, pokúsil sa o to násilím. Jeho povstanie však stroskotalo. V roku 72 porazil Pompeius Sertoria a tým získal moc nad Hispániou.