Vojnové víťazstvá a reformy viedli k určitej konsolidácii v Ríme. Do úradov sa ľudia volili. Podplácanie voličov sa stalo bežným javom. Rímska republika bola v rukách bohatých. Prostriedky na ovládnutie Ríma mali Pompeius a Crassus ktorí sa však nenávideli. V roku 60 p. n. l. ich udobril a vytvoril triumvirát Gaius Julius Caesar. Caesar bol nesporne najväčšou postavou rímskych dejín. V jeho osobe sa spájali vinikajúci vojvodca, obratný politik a prezieravý štátnik. Bol cieľavedomý, sebaistý a dôsledný. V roku 59 p. n. l. sa stal konzulom. Navrhol zákony o prídele pôdy bezzemkom a vojnovým vyslúžilcom, o rokovaniach v senáte sa museli vydávať správy na verejnosť, tým obmedzil senát. Po skončení úradu konzula dostal na starosť správu Gálie, čo mu umožnilo začať neskôr vojnu. Bojoval proti spojeneckým Galom, ale aj proti nepriateľským. Po podrobení Galie podnikol výpad na Germánov a Britov. No podmanené Galské kmene sa búrili, najväčšia vzbura vypukla v roku 52 p. n. l. , na jej čelo sa postavil Avernov Vercingetorix, ale bol porazený a neskôr zabitý. Zatiaľ čo v Galii Caesar víťazil v Ríme vznikali pouličné boje. Preto roku 56 p. n. l. zvolal konferenciu triumvirov. Jej výsledkom bolo zvolenie Pompeiusa a Crassusa za konzulov v roku o rok neskôr. Mali v Ríme nastoliť pokoj. Roku 54 p. n. l. zaútočil Crassus na Mezopotámiu ale prehral a bol zabití. Toto využilo Pompeius na prebratie moci v Ríme, bez Caesarovho vedomia. V roku 51 p. n. l. sa ich spor vyhrotil a o dva roky nato už Caesar tiahol na Rím. Tu stál kameň, na ktorom bolo napísané, že sa preklína a vyhlasuje za bohorúhača a otcovraha každý, kto ju prekročí s armádou smerom na Rím. Na tomto mieste sa Caesar spýtal vojakov či chcú ísť ďalej a oni chceli a predniesol svoj slávny výrok : „ Kocky sú hodené ! “ Touto akciou sa začína zánik republiky. Posledným typom vojen sú vojny s otrokmi. K takýmto vzburám dochádzalo aj prv pasívnou formou. Po dobití Stredomoria sa tieto vzbury premenili na oveľa aktívnejšie. Prvá vypukla v roku 199 p. n. l. v Settii. Vzbura na Sicílii odštartoval sériu vzbúr. Najväčšou vzburou je vzbura vedená Spartacusom, jej jadro tvorili gladiátori a bolo do nej zapojených 150 000 ľudí. Táto vzbura prerástla vo vojnu, ktorá sa začala roku 73 p. n. l. a bola dobre organizovaná. Skončila sa roku 71 p. n. l. v Apúlii kde bol Spartacus zabitý a jeho armáda na hlavu porazená. Výsledkom bol zisk koristi a pokoja pre Rimanov a dokázal, že otroci dokázali vytvoriť ozbrojenú moc. E, zánik rímskej republiky

Tým činom začal Caesar občiansku vojnu.