STAROVEKÝ EGYPT:

Nevznikli tu mestské štáty, pozdĺž rieky Níl, existovali tu tiež závlahové systémy, slobodní roľníci tvorili hlavnú výrobnú silu, otrokov bolo málo, málo miest, veľa susedských občín, ktoré sa postupne spájali. Existovali tu dva útvary: Horný Egypt a Dolný Egypt. Okolo roku 3000 p.n.l. ich spojil (vojensky) vládca Horného Egyptu – MENI (potreba regulovať rieku Níl). Dejiny Egyptu majú tri obdobia:

1. Stará ríša
2. Stredná ríša
3. Nová ríša.

Medzi týmito obdobiami sú ešte rôzne prechodné obdobia.

STARÁ RÍŠA:

Začína sa vládou Meniho (faraón) - najvyššia moc, stál na čele, potom kňazi a ministri, ďalej pisári (správcovia) a úradníci, slobodní roľníci a nakoniec otroci. V období Starej ríše sa stavajú pyramídy (1. faraóna Džósera v Sakkáre), rozvoj písma – hieroglifické (tlačené) a hieratické (písané). Egypťania rozvíjali matematiku, medicínu, botaniku a zoológiu. Vytvorili kalendár, ktorý sa používa až dodnes. Na konci upadá moc faraónov a Egypt sa rozdrobil.

STREDNÁ RÍŠA:

Egypt zjednotili MENTUHOTEPOVCI. Postavili systém opevnení na západe a severovýchode. Izolácia Egypta. Egypt sa rozrastal, kolonizácia. Nestavajú sa už pyramídy, ale hrobky v Údolí kráľov.

NOVÁ RÍŠA:

Vytvorili ju Ahnosovci. Za ich vlády sa Egypt ďalej rozrastal, rozsiahly byrokratický aparát. Za vlády THUTMOSA III. bola vojenská reforma: žoldnierska armáda, aj cudzinci, otroci nemuseli rukovať do armády. Koncom obdobia Novej ríše upadá moc faraónov, Egypt sa stáva súčasťou Perzskej ríše a Macedónie. Po smrti Alexandra Macedónskeho sa stáva súčasťou Rímskeho impéria. Rozvinuté maliarstvo (nepoznalo perspektívu) často dopĺňané textami, v hrobkách – posmrtné výjavy.

AKKADSKÁ RÍŠA:

- 2300 pnl – príchod polokočovných semitských kmeňov. Ich náčelník sa zmocnil mesta Kiš, vybudoval nové mesto Akkad. Vládca prijal meno Sargon. Túžil po ovládnutí celého sveta, dobyl sumerské mestské štáty – vznik prvej centralizovanej ríše na území Mezopotámie – Akkadskej ríše.

STAROBABYLONSKÁ RÍŠA

- 1900 – 1600 pnl
- jej vznik súvisel s príchodom kmeňa Amoritov
- najvýznamnejší panovník Chamurrapi (okolo r. 1800 pnl) ovládol celú Babylóniu a časť Asýrie. Vydal Chamurappiho zákonník (1750 pnl), ktorý je dokonalým spracovaním staroorientálneho práva. Bol nájdený začiatkom 20. st. Zbierka zákonov pozostávala z 282 nariadení, ktoré boli zvečnené na čadičovom stĺpe. V hornej časti je reliéf, znázorňujúci boha Slnka Šaraša, ochrancu spravodlivosti a práva a kráľa Chamurappiho.