Staroveký Egypt

1. Staroveký Egypt delíme na 5 základných vývojových období:

a)archaické obdobie - 3150 - 2635 p.n.l.
b)stará ríša - 2635 - 2135 p.n.l.
c)stredná ríša - 2061 - 1785 p.n.l.
d)nová ríša - 1552 - 1070 p.n.l.
e)neskorá ríša - 700 - 30 p.n.l.

2. Znaky starovekého Egypta:

-podnebie teplé a vlhké
-každoročné záplavy prinášali úrodné bahno
-zem sa delila na - čiernu-úrodná
                          - červená - neúrodná
                          - púšte a polopúšte

3. Archaické obdobie:

Spojením horného a dolného Egypta v roku 3100 dochádza k vytvoreniu jednotného egyptského štátu. Zakladateľom bol Meni, ktorý si centrum ríše vytvoril v meste Menfis. Egypt sa skladal z nóm. Nómy, boli to menšie územné jednotky, ktorých spojením vznikol centrálny štát.

Funkcie štátneho aparátu:

a)na čele štátu stal faraón-mal v rukách politickú,náboženskú a súdnu moc. Najprv faraón bol považovaný za božieho syna, neskôr sa sám prehlásil za boha.
b)kňazi, vysoká šľachta, úradníci a vojenský hodnostári-vyberali dane, viedli vojny a kontrolné činnosti.
c)pisári-ich úlohou bolo viesť hospodárske záznamy a zapisovať historické udalosti.
d)remeselníci, obchodníci, roľníci-od ostatných skupín ich oddeľovali rodové záležitosti.
e)otroci-pochádzali hlavne z vojnových výprav

Kultúrny odkaz Egypta:

a)mumifikovanie-kanopy-4 nádoby, na vnútorné orgány-pľúca, črevá, žalúdok a pečeň. Používali sarkofágy, ktoré dávali do hrobov.
b)hieroglyfické písmo-posvätné obrázkové písmoc)papyrusd)dejiny Egypta boli rozdelené aj podľa dynastií.Takto ich rozdelil Manechto.

4. Stará ríša:

Tvorila ju 3. a 6. dynastia. Prvé dve dynastie sídlili v Cineve, posledná v Menofere. Nastal najväčší kultúrny rozmach ríše. Konali sa výpravy do iných krajín, hlavne do Núbie kvôli striebru, drevu, zlatu a otrokom. Výpravy na Sinajský polostrov za meďou a tyrkysom. Privážali množstvo otrokov kôli stavbe pyramíd.

a)najstaršia pyramída je Džóserová pyramída v Sakára. Má 6 stupňov.
b)najväčšia pyramída je Cheopsová pyramída v Gíze. Pyramídy v Gíze stráži veľká sfinga s telom leva a tvárou faraóna Chefréna.

Nastáva 1. medziobdobie, je to obdobie bezvládia v krajine.5. Stredná ríša:

Jednotlivé nómy sa osamostatňujú a existujú bez centrálnej moci. Do Egypta prichádzajú kočovné kmene. Egypt upadá. Strednú ríšu tvorila 11 a 12 dynastia.

Najvýznamnejší panovníci:

-Mentuhotep II.-11 dynastia. Zjednotil Egypt, zaviedol v krajine poriadok, posilnil moc panovníka, obnovil zavlažovacie zariadenia. Za hlavné mesto si zvolil Veset  /Téby/. Nechal budovať kameňolomy a bane. Začala sa rozvíjať remeselná výroba a umenie.

-Senvosret III.-12 dynastia. Nastal hospodársky rozmach ríše, obnovil výboje do iných krajín, dovážal drevo, kameň, otrokov, drahé kovy. Obchodoval s Feníciou-mesto Byblos. Do funkcií dosadzoval na základe schopností a nie rodových vzťahov. Okolo roku 1700 p.n.l. nastáva druhé medziobdobie, do Egypta prichádzajú kočovné kmene Hyksósov, ktoré oslabili moc panovníka, nastal rozpad ríše. Hyksósovia zoznámili Egypťanov s koňmi.

6. Nová ríša:

Patrí sem 18. až 20. dynastia.

Najvýznamnejší panovníci:

-Athmos I. -Vyhnal Hyksósov z Egypta. Zjednotil krajinu a posilnil moc panovníka, mal mocnú armádu s dokonalými kovovými zbraňami, lukmi a vozmi. Za hlavné mesto si zvolil Veset.

-Thutmose II. -nebol významný panovník. Po jeho smrti vládla jeho žena Hatšepsovet so svojím synom. Nadväzovala kontakty s okolitými štátmi. Nechala postaviť chrám v Dér el-Bahrí.

-Thutmos III.-nechal zbúrať temer všetky chrámy svojej matky. Ríša dosiahla najväčší územný rozsah-dobyl Sýriu, Palestínu, Mezopotámiu. Uctieval boha Amóna. Amónovi kňazi mali v krajine veľkú moc.

-Amenhotep IV.-Snažil sa zlomiť moc amónových kňazov. Zmenil si meno na Achnaton. Zaviedol nové božstvo-Aton. Jeho manželkou bola Nefertiti. Vybudoval nové hlavné mesto, a to Achetaton. Po jeho smrti opäť uctievaný Amón a hlavné mesto opäť Veset.

-Tutanchaton- Začal vládnuť ako deväťročný. Vo všetkom ho riadil Harembaba. Zomrel po desiatich rokoch vlády. V roku 1922 jeho hrobku objavil H.Carter.

Nová dynastia Ramsessovcov:

-Ramesse II. -Viedol výbojné vojny do sýrsko-palestínskej oblasti. Stretáva tam Chetitov. V roku 1285 p.n.l. medzi Egyptom a Chetitmi bitka pri meste Kadeš na rieke Orontes. Došlo tu k podpísaniu prvej mierovej zmluvy. Egyptský panovník si vzal za manželku chetitskú princeznú a rieka Orontes sa stala spoločnou hranicou. V roku 1200 do Egypta prenikli takzvané morské národy, ktoré oslabili moc panovníka

- Ramesseho III., bola posilnená moc kňazov. Nastalo 3. medziobdobie.

7. Neskorá ríša:

Trvala od roku 700 pn.l. do roku 30 p.n.l. Najprv vládla Saiská dynastia-bola to vláda cudzincov.

671 p.n.l. - nadvláda Asírčanov
525 p.n.l. - nadvláda Peržanov
332 p.n.l. - Alexander Veľký oslobodil Egypt spod perzskej nadvlády. Po jeho smrti získava moc dynastia Ptolemaiovcov. Do tejto dynastie patrila aj Kleopatra XII., ktorej vojská spolu s Antóniusovými légiami boli v roku 31 p.n.l. pri myse Aktion porazené Octaviánom Augustom. V roku 30p.n.l. sa Egypt stáva rímskou provinciou.