Stredovek je epocha historického vývoja Európy medzi starovekom a novovekom.
Názov je synonymom latinského media aetas (media = stredný a aetas = vek, doba). V odbornej literatúre sa používa adjektívum medieválny, vetva histórie, ktorá stredovek študuje sa nazýva medievalistika.
Začiatok a koniec stredoveku
Datovaný je pádom (Západo-)Rímskej ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej. Tradične sa udáva 476-1492 v Európe (1526 v Uhorsku a Česku; 1492 je objavenie Ameriky, 1526 bitka pri Moháči).
Začiatok stredoveku
Koniec stredoveku Koniec stredoveku je na rozdiel od začiatku stredoveku pomerne ustálený okolo roku 1500. Okrem "univerzálnej" hranice 1492, má totiž väčšina krajín aj vlastný zlomový dátum: Uhorsko a Česko 1526, Nemecko 1517 ( Martin Luther vystupuje so svojimi tézami v chráme na zámku Wittenberg), Anglicko 1485, Francúzsko 1515, Španielsko 1515, Švédsko 1523, Nórsko 1536, Dánsko 1533, Poľsko 1505, Rusko 1533, Holandsko 1519. Niekedy sa ako hraničný dátum uvádza aj vynález kníhtlače roku roku 1452 Johannom Gutenbergom
Koniec stredoveku možno charakterizovať aj voľnejšie súborom základných skutočností, udalostí a myšlienok, ktoré sa v istom čase (okolo 1500) objavili a zmenili chod spoločnosti tak, že môžme hovoriť o novoveku. Najdôležitejšie zmeny boli:
- talianska renesancia (klasických hodnôt) a humanizmus (človek merítkom vecí)
- dobytie Konštantínopolu Turkami(1453), v tom istom roku koniec 100-ročnej vojny (1453)
- objavenie kníhtlače (viacero kandidátov, najznámejší Gutenberg 1456)
- zámorské objavy, konkrétne objavenie Ameriky Krištofom Kolumbom (1492)
- vystúpenie Martina Luthera, začiatok protestantskej reformácie (1517)
Charakteristika
Počas stredoveku nastáva spojenie dedičstva antickej civilizácie Rímskej ríše s barbarskou kultúrou germánov, keltov a slovanov. Unifikátorom a nositeľom vzdelanosti je cirkev. Kresťanská doktrína a kresťanský svetonázor vládnu mysleniu. Hospodárstvo sa vyvíja vo feudálnom rámci vazalských vzťahov, na ich vrchole stojí kráľ. Vytvárajú sa špecifické jednotky ako napr. feudálny veľkostatok, hradiská, obchodné prímorské mestá. Vývoj vyústi do vzniku stredovekého mesta na jednej strane (disponujúce právnymi a hospodárskymi privilégiami) a do vzniku stredovekého hradu ako sídla aristokracie - šľachty. Územie Európy je rozdelené na kráľovstvá, vládne im kráľ. Pomocou svojich vazalov kráľ spravuje územie, vedie obranné a útočné vojny. Právo sa mení od tradičného-zvykového na písané, kráľ vydáva zákonníky, privilégiá a colné predpisy. Cirkevné právo je záväzné nielen pre duchovenstvo (klérus), ale ako súkromné a rodinné právo je záväzné pre všetkých.
Kultúra stredoveku vytvorila mnohé vynikajúce pamiatky písomníctva (kroniky, legendy, ságy), architektúry (baziliky, katedrály, hrady, mestá), výtvarného umenia (krídlové oltáre, fresky, mozaiky, sochy aplikované ako výzdoba katedrál aj samostatne stojace), užitého umenia (koberce, tapisérie, tkaniny, zbrane, šperk, relikviáre, keramika, sklo), hudby i literatúry.
Prevládajúcou spoločenskou a ekonomickou formou usporiadania spoločnosti vrcholného a neskorého stredoveku v západnej a strednej Európe je feudalizmus. Podľa toho ako sa pojem definuje, rôznia sa aj údaje o jeho trvaní a výskyte. U nás a vo východnej Európe sa používa široké chápanie feudalizmu pochádzajúce z marxisticko-leninskej historiografie, podľa ktorého napríklad na Slovensku feudalizmus trval od 8. storočia do roku 1848.
Zhruba do vrcholného stredoveku sa spoločnosť delila na privilegovaných (lat. nobiles – šľachta), vrátane cirkvi, a neprivilegovaných (lat. ignobiles), teda poddaných. V skutočnosti však štruktúra spoločnosti jednotlivých štátov bola veľmi pestrá a so vznikom miest sa situácia značne zmenila.
Udalosti a periodizácia
Vývoj v Európe a na Slovensku je opísaný v nižšie uvedených článok zopovedajúcich periodizácii stredoveku:
- včasný stredovek (5.-10./11. stor.)
- vrcholný stredovek (10./11.-13./14. stor.)
- neskorý stredovek (13./14.-15. stor.)
Stredovek mimo Európy
Niekedy sa termín stredovek požíva aj pri opisovaní vývoja v iných častiach sveta, ktoré podľa historikov spĺňajú rovnaké kritériá ako Európa stredoveku (feudálny systém). Obdobie pred otvorením sa západu v dejinách japonska a Číny býva niekedy označované za stredovek. Predkoloniálne obdobie vývoja v subsaharskej Afrike je tiež nazývané stredovek. Dnes sa ale väčšina historikov zdráha použiť toto pomenovanie inde ako v Európe - pretože len pre Európu platí, že stredovek nasledoval po antickej civilizácii a končil príchodom novoveku.
Náboženstvo a rády v stredoveku
- Púte
- Svätí
- Pápežstvo
- Inkvizícia
- Heréza (napríklad: Arianizmus; Katarská heréza; John Wyclif, Jan Hus, Albigenskí)
- Kláštor
- Monasticizmus
- Benediktíni
- Kartuziáni
- Cisterciáni
- Františkáni
- Dominikáni
- Karmeliti
- Augustiniáni
- Templári
- Johaniti
- Nemeckí krížoví rytieri
- Rytierstvo
- Židia
- Islam (Západná Európa): Mauri
- Islam (Východná Európe): Osmanská ríša
