Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra v strede Ríma. V súčasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na mieste umelého jazera v záhrade Nerovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžil ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši.

Pôvodne sa nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci "obrovský" (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra alebo rozmery obrovskej sochy Nera, ktorá pri amfiteátri stála).

V súčasnosti sa z Kolosea zachovali iba ruiny, poškodenie zapríčinili zemetrasenia a rozkrádanie materiálu. Koloseum bolo označované ako ikona starovekého Ríma a rímskej architektúry. Neskôr malo veľa využití ako bývanie, dielňa, pevnosť a svätyňa.

Dejiny

Pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. Roku 404 po Kr. boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočí slúžila budova ako kameňolom - kamene z Kolosea sa použili na výstavbu Palazzo Venezia, Palazzo della Cancelleria a Baziliky Sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. v 18. storočí ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí tu údajne zahynuli.

K budove sa viaže slávne proroctvo, ktoré v 8. stor. vyslovil Beda Venerabilis: Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.

Štruktúra

Vysoký je 57 m s obvodom vyše pol kilometra a osi jeho elipsovitého pôdorysu merajú 188m a 156 m. Malo 80 vchodov a zároveň východov. Postavili ho zo sivoružových travertínových kvádrov spojených železnými skoba mi a základy zapustili do hĺbky 9 metrov. Pod arénou sa skrýval systém podzemných chodieb so šachtami a výťahmi pre divé zvieratá. Pôvodne bolo celé obložené mramorom a na vonkajšej strane malo na druhom a treťom poschodí 80 arkád ozdobených sochami, jeho horný kraj lemovali takisto sochy.

Hry

Využívalo sa hlavne na boje gladiátorov, rekonštrukcie slávnych bitiek, popravy a dramatické predstavenia.

Hry sa konali až 175 dní v roku. Okrem bojov gladiátorov zahŕňali a tzv. venationes - lov divích zvierat, resp. boj s nimi. Používali sa levy, tigre, medvede, slony, kance, leopardy, pštrosy, žirafy, divé byvoly, krokodíly hyeny a vlky. Gladiátormi boli väčšinou otroci, v niektorých prípadoch išlo o odsúdených zločincov a vojnových zajatcov inokedy o dobrovoľníkov, ktorý verili, že budú mať šťastie a prežijú a stanú sa tak slávnymi. Delili sa do skupín podľa výzbroje, ktorú používali a podľa spôsobu vedenia boja. Retiarus mal sieť, trojzubec a dýku, Tráci prilbicu so širokým okrajom, malý okrúhly štít a dlhý zahnutý nôž zvaný sica. Samniti a myrmilloni boli väčšmi vyzbrojení. Ďalší bojovali na koňoch či dvojkolesových vojnových vozoch. Hoci formálnym pozdravom gladiátorov bolo "buď pozdravený, cisár, na smrť idúci ťa pozdravujú" nie každé kolo osudného zápasu malo tragické následky. Niekedy mohol byť pozdravený vzhľadom na preukázanú statočnosť byť ušetrený smrti.

Keď však dravej zveri predhodili vojnových zajatcov a zločincov, vrátane kresťanov, očakávalo sa, že všetci zomrú. Zločincov zabíjali aj inými brutálnymi spôsobmi vrátane toho, že ich obliekli do tuniky napustenej smolou a zapálili. Trojdňový program sa začínal dvoma dňami gladiátorských zápasov a bojov s divokou zverou. Na tretí deň arénu napustili vodou a konala sa naumachia, námorná bitka so skutočnými loďami. Aj v tomto prípade išlo tak ako v gladiátorských zápasoch a bojoch s divokou zverou, išlo o krvavú záležitosť. Po desiatich rokoch stavebných prác otvorili Koloseum roku 80 za vlády Vespasianovho syna Tita.

Prvé hry trvali 100 dní. Väčšina z 100 000 mužov, ktorí sa ich zúčastnili, zahynula, zabitých bolo okolo 5000 zvierat. Podľa správ sa posledné hry v Koloseu - na mieste krvavých bojov konali v roku 523, teda sto rokov po ich úradnom zákaze.