Na Slovensku sa začal presadzovať politický systém 18. storočia osvietenský absolutizmus. Nástupom panovníka Karola III. (1711 - 1740) sa mení geopolitický záujem monarchie. Karol III., otec pragmatickej sankcie[4], sa snažil modernizovať monarchiu  ideovým základom modernizácie osvietenstvom. Jeho základné heslo: „ Maj odvahu používať svoj vlastný rozum!" .Nositeľmi osvietenstva boli cisársky dvor, časť šľachty a inteligencia pracujúca v štátnej správe. Karol III. vytvára predpoklady pre osvietenský absolutizmus. Je to forma vlády, ktorá spája absolutizmus s myšlienkami osvietenstva. Tradície staršieho absolutizmu spájal s ideami osvietenstva. V záujme presadenia osvietenských reforiem, zásad ľudskej rovnosti a dôstojnosti a modernizácie spoločnosti panovník disponoval zvrchovanou a neobmedzenou mocou. Odstraňoval prežité stavovské rozdiely a normy. Právomoci šľachty, historických celkov a ich orgánov podriaďoval centrálnej moci, uľahčoval postavenie poddaných, podporoval vzdelanie. Budoval štátne orgány s reformne založenými a vzdelanými úradníkmi, nový právny poriadok, a tak utváral východiská formovania občianskej spoločnosti.[5] 

V habsburskej monarchii sa začal za vlády Márie Terézie (1740 - 1780) a vyvrcholil panovaním Jozefa II. (1780 - 1790). Obaja sa pokúšali pretvoriť monarchiu na moderný jednotný štát. Mária Terézia, pýcha dynastie[6], prijímala iba niektoré osvietenské myšlienky, veľký podiel na tereziánskych reformách malo jej osvietenské okolie (manžel  F. Š. Lotrinský, syn Jozef II., dvorskí radcovia G. van Swieten, J. I. Felbiger, A. F. Kollár a ďalší). Jozef II., revolucionár na tróne, osobne inicioval a obhajoval radikálne jozefínske reformy. Mária Terézia likvidovala suverenitu rakúskych a českých krajín, Jozef II. zase Uhorska. Viaceré práva cirkvi presunuli štátu, kládli základy štátneho školstva a povinnej školskej dochádzky, reformovali stredné a vysoké školy, zriaďovali odborné školy, zavádzali jednotné miery a váhy. Podporovali manufaktúry, osvetu (pestovanie nových plodín, hygienu, vyvracanie povier). Tereziánskym urbárom sa Mária Terézia pokúsila obmedziť svojvôľu zemepánov, Jozef II. priamo spochybnil poddanstvo. Všetkých obyvateľov pokladal za občanov štátu, panovníka len za jeho prvého služobníka. 

V druhej polovici 18. storočia bolo už zrejmé, že feudalizmus zanikne aj v hospodársky zaostalom Uhorsku. Osvietenstvo bolo priaznivo ovplyvnené zmenami v spoločnosti, opatreniami Márie Terézie a Jozefa II.. Tolerančný patent (1781) zrovnoprávnil cirkvi(prestalo prenasledovanie nekatolíkov), odstránením nevoľníctva umožnil voľný pohyb obyvateľstva. Začalo sa formovať národné uvedomenie ktoré však bolo pre národy Uhorska, ale najmä pre Slovákov veľmi zložité. Nebolo vlastných kultúrnych zariadení, jazykovej tradície, ale ani jednoty v otázke národného jazyka. Katolícka časť písala v bernolákovčine

(Hamuliak, Hollý) a evanjelická časť v biblickej češtine (Kollár, Šafárik). Šľachta sa vzdala slovenského národa a zostala tu len inteligencia vyšla z ľudu. Slovenské národné hnutie malo  hlboko ľudový ráz. Šírením osvietenstva sa dostali do popredia otázky vzdelania a kultúry ľudových vrstiev. Osvetová činnosť slovenských katolíckych vzdelancov sa sústreďovala v Slovenskom učenom Tovarišstve v Trnave. Najväčšiu zásluhu na plodnej činnosti Tovarišstva má A. Bernolák a neskôr J. Palkovič. Tovarišstvo zaniklo začiatkom 19. storočia. Splnilo však svoje poslanie v prebúdzaní národného povedomia. Niektorí slovenskí vzdelanci pochopili, že český jazyk neumožňuje národu zjednotiť sa. Prvý pokus o utvorenie spisovného jazyka mal J. I. Bajza, ale neuspel. Úspešnejší bol A. Bernolák. Za základ spisovnej slovenčiny si vybral západoslovenské nárečie. Rozhodnutie súviselo s politickým, kultúrnym a hospodárskym postavením západného Slovenska. Svoj návrh odôvodnil v prácach: Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách, Slovenská gramatika. Zaviedol fonetický pravopis ako protiklad etymologického (každá hláska má svoj znak, písanie dĺžňov, mäkčeňov). Svoju tvorbu zavŕšil šesťzväzkovým prekladovým slovníkom Slovár slovenský - česko - latinsko -nemecko - uherský. Bernolák významne prispel k formovaniu slovenského národného povedomia. Literatúra v období osvietenstva mala prevažne ľudovýchovný a zábavný charakter. Nastal vzostup svetskej literatúry. [7]