No a v prípade Achilla, skoro všetci vieme že jeho jediné zraniteľné miesto je jeho päta a to kvôli tomu, že keď ho jeho matka ako malého ponárala do rieky Stix držala ho za pätu a tá jediná nebola obdarená nezraniteľnosťou. Každý z nich priviezol svojich verných a vojakov i lode na prepravu dozaista početného vojska do Aulidy. Napriek predpovediam veštca Kalchanta, ktoré vyzneli priaznivo pre úspech výpravy, úplné bezvetrie nedovoľovalo vyplávať.

Na to Kalchas povedal, že vetry zavejú iba vtedy, keď vodca obetuje svoju vlastnú dcéru Ifigéniu bohyni Artemide, ktorej zabil jej laň a tým ju veľmi rozhneval. Agamemnón sa tejto požiadavke podvolil a na jeho rozkaz priviedla Ifigéniu sama Klytaimnestra v domienke, že ju vydá za Achylla. Zúrivosť a zúfalstvo matky, keď sa dozvie o skutočnom dôvode svojej cesty, váhavosť Agamemnóna, rozpolteného medzi povinnosťami vojvodcu a povinnosťami otca, úzkosť Ifigénie, ktorá po krátkom odpore súhlasí so smrťou v záujme Grékov, inšpirovali autorov tragédii na niektoré z najkrajších diel. Vedci dnes pripúšťajú, že v primitívnom náboženstve nebolo vylúčené, aby sa vojenská výprava začínala ľudskou obeťou. Bola to však naozaj ľudská obeť, podrezal kňaz dievča, a či, podľa antickej tradície, namiesto neho laň, alebo nebola sama Ifigénia zamieňaná s Artemidou? No tieto otázky tu teraz nemôžeme rozoberať. V deň obety sa vzniesol vietor a odvial Ifigéniu do Tauridy, tam sa stala kňažkou bohyne Artemidy.

Keď sa bohyňa uzmierila, vojsko mohlo vyplávať.

Gréci začali obliehať Tróju, ale toto mesto, najmocnejšie na anatólskom pobreží, podľahlo až po desiatich rokoch. Chránili ho ohromné hradby, ktoré vidieť aj dnes a jeho bojovníci sa v udatnosti vyrovnali grékom, najmä Hector, z ktorého urobil Homér jednu z najľudskejších postáv Iliady. Prvých deväť rokov výpravy takmer nezanechalo spomienky. Do posledného roku sa zaraďuje škriepka medzi Achillom a Agamemnónom, ktorá sa vďaka eposu stala nesmrteľnou. Po prepade Agamemnón zajal Chryseidu, dcéru Apolónovho kňaza; keď ju odmietol vrátiť za výkupné, boh zoslal na grécke vojsko mor a aby sa epidémia nešírila, Agamemnón musel na nátlak svojich oddielov dievčaťu vrátiť slobodu. Potom chcel aby mu Achilles za tento ústupok zaplatil a žiadal, nech mu prepustí svoju najkrajšiu zajatkyňu Briseidu.

Achilles odmietol, ale nakoniec sa podvolil najvyššej moci, no poprosil svoju matku aby zariadila u Dia, nech Gréci prehrajú. Stalo sa tak. Odhodlal sa teda poslúchnuť, ale odišiel z boja, zavrel sa vo svojom stane a nechal Grékov bojovať samých. Lenže on jediný vedel čeliť Hectorovi a Agamemnónove oddiely stíhal neúspech za neúspechom.

Vtedy Achillov priateľ Patrokles dosiahol, že mu Achilles dal svoju výzbroj a keď sa zjavil na bojisku, Trójanov sa zmocnil strach, lebo ho pokladali za Achilla. Hector sa však proti nemu v súboji postavil a zabil. Achilles pomstil druha, so smrťou ktorého sa nevedel zmieriť, vyšiel zo svojho stanu v novej výzbroji, ktorú výslovne preňho ukul Hefaistos, zabil Hectora a jeho mŕtvolu vláčil okolo Tróje. Na to ho zobral do svojho stanu, kde ho prišiel na kolenách prosiť o vrátenie Hectora sám kráľ Priamos, lebo ho chcel pochovať. Achilles súhlasil. Nemal však dlho prežiť svojho priateľa. Iróniou osudu neporaziteľného hrdinu premohol najmenej udatný z Trójanov. Achillovu životnú púť ukončil Paris šípom, ktorý mu zasiahol pätu, jediné zraniteľné miesto na jeho tele. Parida nakoniec zabil slávny Feloktétes.