Úvod

Atlantída ma zaujíma odjakživa. Nikto ešte neprišiel na to, kde sa nachádza, a to je na nej tajomné. Zdalo sa mi, že je to dobrá téma na ročníkovú prácu a dali by sa o nej napísať veci, ktoré zaujmú všetkých, čo si túto prácu prečítajú.
Mal som problém pozháňať nejaké informácie. Väčšina článkov, ktoré som našiel, boli skoro úplne rovnaké. Veľmi som sa potešil, keď som našiel knihu „Encyklopédia Atlantídy“, ktorá bola plná faktov a možných dôkazov, že Atlantída naozaj existovala. Snažil som sa vybrať to, čomu som rozumel a po prečítaní materiálov som si urobil vlastnú predstavu, kde Atlantída ležala a ako vyzerala. V texte som našiel veľa zemepisných názvov, ktoré mi takmer nič nehovorili, a tak som musel použiť zemepisný atlas sveta (aj keď zemepis moc nemám rád). Tiež mi dalo zabrať, keď som našiel citát z Platónovho diela Timaeus a Critias v angličtine a snažil som sa ho preložiť, ale vôbec mi to nedávalo zmysel.

1. Platón

Platón - slávny grécky filozof a spisovateľ ako prvý napísal dielo o Atlantíde, ktoré sa nazývalo Timaeus a Critias. Platón písal o Aténčanovi Critiasovi, ktorý počul príbeh o Atlantíde od starého otca a ten od Solóna, známeho štátnika, mysliteľa a básnika. Solón sa na svojich potulkách po Egypte dozvedel o tajuplnej zemi od kňaza z mesta Sais. Podľa týchto príbehov Platón opisuje Atlantídu takto: „Spomínaná mocnosť ležala v hĺbke Atlantického oceánu. Za úžinou, ktorú nazývame Herkulovými stĺpmi (dnešný Gibraltársky prieliv) sa rozkladal ostrov, ktorý bol väčší ako Malá Ázia a Lýbia dohromady. Bol bránou k ďalším ostrovom, popri ktorých sa dalo dostať až k protiľahlému kontinentu, lemujúcemu z druhej strany skutočný šíry oceán. No a na spomínanom ostrove sa rozkladala veľká a skvelá ríša, ktorá vládla aj nad niekoľkými okolitými ostrovmi a časťami kontinentu.“
O tajuplnom ostrove v Atlantiku písali aj iní autori, napríklad grécky historik Diodorus, Aristoteles a mnohí ďalší, ktorých určite nemôžeme zaradiť k autorom sci-fi.
Ako je teda táto bájna krajina opísaná v ich dielach?

2. Opis Atlantídy

Podľa dávnych mýtov si Zem rozdelili bohovia. Poseidónovi, bohovi mora, bola pridelená Atlantída. Zamiloval sa do smrteľníčky Kleitó, žijúcej na ostrove. Mali spolu desať synov (päť dvojičiek), ktorí sa stali prvými atlantskými kráľmi a jednotlivé kolónie atlantskej ríše podľa nich dostali meno. Najstarší syn sa volal Atlas a vládol v Atlantíde. Ostrov bol bohatý na lovnú zver, rieky boli plné rýb, pôda vulkanického pôvodu bola veľmi úrodná, podnebie mierne. Hlavné mesto malo rozlohu 3000 x 2000 stádií, čo je asi 550 x 370 kilometrov (teda o niečo viac ako Slovensko). Ľudia boli vzdelaní, vedecky a technicky založení. Využívali kryštály ako zdroj energie. Atlantíďania mali červené vlasy, svetlú pleť a božský pôvod. Čísla 5 a 6 považovali za posvätné.

3. Zlaté mesto

Do Atlantídy sa dalo dostať len cez jej hlavné mesto – Zlaté mesto. Mesto bolo vybudované okolo najvyššieho pahorku ostrova, ktorým bola vyhasnutá sopka. Malo kruhovitý pôdorys. Tvorili ho tri sústredné kruhy, čo boli vodné nádrže, ktoré slúžili ako prístav. S morom bolo mesto spojené kanálom. Chránili ho vysoké múry, vyzdobené drahými kameňmi a naleštenými plátmi z orichalca. Bola to pravdepodobne zliatina zlata a veľmi kvalitnej medi ktorá sa ťažila v Severnej Amerike - v oblasti veľkých jazier. Pozdĺž jedného vnútorného prstenca bola vybudovaná závodná dráha, na ktorej sa konali verejné akcie. V strede mesta bol obrovský chrám zasvätený Poseidónovi, bohu Atlantídy a mora. Chrám bol postavený z čiernych, bielych a červených kameňov. Tieto tri farby boli obľúbené farby Atlantídy. V chráme bola obrovská socha Poseidóna stojaceho na voze, do ktorého bolo zapriahnutých šesť okrídlených koní. V strede chrámu stál obrovský stĺp vyrobený z orichalca. Na stĺpe boli vyryté kráľovské zákony. Králi Atlantídy sa každý piaty alebo šiesty rok schádzali pri tomto stĺpe, aby rokovali o štátnych záležitostiach. Keď mali rozhodnúť o niečom dôležitom, vykonávali obradný rituál, pri ktorom sa pomodlili k Poseidónovi, chytili jedného z divokých býkov, ktorí sa voľne pásli v okolí chrámu a obetovali ho. Býčou krvou potreli nápisy na stĺpe, čím ich urobili neporušiteľné a sväté.

Taktiež bol v strede mesta aj kráľovský palác. Celý bol pokrytý striebrom až na veže, ktoré boli zlaté. V kráľovskom paláci vyvierali dva pramene - jeden so studenou a druhý s teplou vodou. Kráľ sa zúčastňoval na býčích hrách, oblečený mal slávnostný odev azúrovo modrej farby. V špeciálnej budove s kupolou sa nachádzal šesťhranný krištál. Zadná časť budovy sa dala otvoriť, aby si kameň mohol dobiť energiu zo slnka a hviezd. Túto energiu vraj atlantíďania vedeli využívať na pohon vzdušných a podmorských plavidiel. V celom meste bolo nespočetne veľa stĺpov – typický znak ich architektúry. Veľmi vyvinutý bol obchod s inými vyspelými krajinami.