Studená vojna
očami Východu a Západu

(seminárna práca z Národných dejín)

Úvod
Gabriel Partos vo svojej publikácii STUDENÁ VOJNA OČAMI VÝCHODU A ZÁPADU na základe rozhlasového seriálu BBC a na základe rozhovorov s priamymi účastníkmi kľúčových udalostí studenej vojny popisuje základné momenty a fakty, ktoré boli rozhodujúce o smerovaní svetovej politiky po druhej svetovej vojne.
Neposkytuje komplexný prehľad všetkých udalostí, vyberá si len tie, ktoré považuje za podstatné a rozhodujúce, ktoré ale výstižne demonštrujú atmosféru a charakter studenej vojny.
Gabriel Partos je síce žurnalista a celá kniha sa nesie v duchu populárno-vedeckom, nemožno mu však uprieť jeho neustále zameranie sa na podstatné fakty, doplnené príkladmi a podopreté argumentmi. Ak vyjadruje názory na určitú udalosť, necháva radšej hovoriť iných a vždy dá priestor „obom stranám“ tak, aby si sám čitateľ mohol utvoriť čo najplastickejší obraz. Čo je podstatné, Partos hľadá súvislosti a výstižne odhaľuje skryté stránky studenej vojny. Text je rozdelený do dvanástich tematických kapitol, ktoré možno rozdeliť na tri druhy:
a) všeobecné a zovšeobecňujúce, ktoré majú byť akýmsi úvodom do problematiky (1) a zhrňujúcim záverom (12)
b) tie, ktoré opisujú určitý jav, typický pre studenú vojnu, ktorý sa týkal takpovediac celého sveta, bez časovej alebo priestorovej ohraničenosti (3, 4, 6, 9, 10)
c) konkrétne udalosti, z ktorých ale tiež sú vyvodené určité všeobecné závery (2, 5, 7, 8, 11)

1. kapitola Od svetovej vojny k studenej vojne
Vývoj k studenej vojne sa vlastne začal už počas druhej svetovej vojny formovaním vzťahov medzi Spojencami. Na jednej strane tu bol postoj Stalina, ktorý obvykle vystupoval z postoja územnej expanzie ZSSR, na strane druhej určité rozpaky (a to predovšetkým u Churchilla), ktorými bola sprevádzaná zmena postoja západných kapitalistických mocností (Veľká Británia, USA) od odporu a konfrontácie voči komunizmu k spolupráci s týmto komunistickým štátom – jednoducho museli pochopiť, že bez Stalina vojnu nevyhrajú. Od tohto modelu sa odlišoval F. D. Roosevelt, ktorý sa viac snažil začleniť ZSSR medzi Spojencov. Teda ani v tábore západných spojencov nebol jednotný názor na spoluprácu so ZSSR. Ďalej tu bol aj akýsi „súboj ideológií“, komunizmus verzus kapitalizmus. Tieto vzťahy vyvrcholili na konferencii v Jalte, kde sa rozhodovalo o rozdelení sfér vplyvu po druhej svetovej vojne.