referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Studená vojna
Dátum pridania: 21.12.2001 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lucka123
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 315
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 13
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 21m 40s
Pomalé čítanie: 32m 30s
 

Mediálny boj zapadá do celkového konfliktu studenej vojny v celom kontexte jej histórie.

5. kapitola Východná Európa – vzdorujúce satelity
po vzniku studenej vojny mali komunistické režimy vo východnej Európe pre ZSSR veľký význam, jednak z hľadiska strategického (ako nárazníková zóna voči Západu), jednak z hľadiska hospodárskeho, ale aj ideologického (bolo dôležité dokázať, že socialistická revolúcia nadobúda zákonite celosvetový charakter). Predovšetkým po roku 1947 nastala tu rýchla sovietizácia, čiže budovanie a prestavba spoločnosti presne podľa sovietskeho vzoru. Ešte charakteristickejším znakom bola tzv. stalinizácia v päťdesiatych rokoch. Medzi režimami vo východnej a strednej Európe bol vždy nerovnoprávny vzťah, jednak v politike (kde ZSSR doslova diktoval kroky ako v domácej, tak i v zahraničnej politike), jednak v ekonomike (ekonomické väzby predovšetkým na socialistické krajiny prostredníctvom RVHP), jednak vo verejnom živote. Keď ZSSR stiahol svoje vojská z Rakúska výmenou za jeho neutralitu, vzbudilo to určité nádeje aj v strednej a východnej Európe. Tieto nádeje však veľmi rýchlo zmrazil vznik NATO a Varšavskej zmluvy. Zatiaľ čo Stalin držal východoeurópske režimy pevnou rukou, Chruščovovým nástupom k moci sa „začali problémy“: svojou kritikou stalinského režimu podkopal autoritu vodcov týchto režimov, ktorí boli vernými epigónmi Stalinovej politiky. Strach z represií ustúpil do úzadia. Keď v Maďarsku v roku 1956 vypukla revolúcia a Imre Nagy vyhlásil neutralitu Maďarska a odstúpenie od Varšavskej zmluvy, Sovieti to už považovali za dôvod na inváziu a revolúciu doslova rozdrvili. Nasledujúci režim Jánosa Kádára bol absolútne závislý od ZSSR. V Československu v roku 1968 chceli reformní vodcovia spojiť socialistické princípy v ekonomike s politickou demokraciou. Túto reformu považovali v Moskve za obzvlášť nebezpečnú, pretože hrozilo, že sloboda diskusie, uvoľnenie cenzúry a ostatné demokratizačné opatrenia môžu viesť k úplnému odmietnutiu socializmu a nastoleniu prozápadného režimu. Ubezpečenia Alexandra Dubčeka vodcom v Moskve nestačili. Nasledovala „bratská pomoc“ a úplné zmrazenie reformného procesu na nasledujúcich 20 rokov. V Poľsku bol vývoj špecifický, a to z niekoľkých dôvodov: svoje relatívne pevné postavenie si stále udržiavala katolícka cirkev (aj vďaka zvoleniu K. Wojtylu za pápeža), roľníctvo si tu úzkostlivo strážilo svoju nezávislosť od štátu, a napokon, z histórie prameniace protiruské cítenie.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Studená vojna SOŠ 2.9717 1296 slov
Studená vojna SOŠ 2.9854 1056 slov
Studená vojna SOŠ 2.9552 923 slov
Studená vojna SOŠ 2.9750 1693 slov
Studená vojna SOŠ 2.9671 22569 slov
Studená vojna SOŠ 2.9361 2687 slov
Studená vojna GYM 2.9665 817 slov
Studená vojna 3.0071 2693 slov
Studená vojna INÉ 2.9839 3248 slov
Studená vojna GYM 2.9691 2048 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.