Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Studená vojna
Dátum pridania: | 21.12.2001 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Lucka123 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 315 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 13 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 21m 40s |
Pomalé čítanie: | 32m 30s |
Mediálny boj zapadá do celkového konfliktu studenej vojny v celom kontexte jej histórie.
5. kapitola Východná Európa – vzdorujúce satelity
po vzniku studenej vojny mali komunistické režimy vo východnej Európe pre ZSSR veľký význam, jednak z hľadiska strategického (ako nárazníková zóna voči Západu), jednak z hľadiska hospodárskeho, ale aj ideologického (bolo dôležité dokázať, že socialistická revolúcia nadobúda zákonite celosvetový charakter). Predovšetkým po roku 1947 nastala tu rýchla sovietizácia, čiže budovanie a prestavba spoločnosti presne podľa sovietskeho vzoru. Ešte charakteristickejším znakom bola tzv. stalinizácia v päťdesiatych rokoch. Medzi režimami vo východnej a strednej Európe bol vždy nerovnoprávny vzťah, jednak v politike (kde ZSSR doslova diktoval kroky ako v domácej, tak i v zahraničnej politike), jednak v ekonomike (ekonomické väzby predovšetkým na socialistické krajiny prostredníctvom RVHP), jednak vo verejnom živote. Keď ZSSR stiahol svoje vojská z Rakúska výmenou za jeho neutralitu, vzbudilo to určité nádeje aj v strednej a východnej Európe. Tieto nádeje však veľmi rýchlo zmrazil vznik NATO a Varšavskej zmluvy. Zatiaľ čo Stalin držal východoeurópske režimy pevnou rukou, Chruščovovým nástupom k moci sa „začali problémy“: svojou kritikou stalinského režimu podkopal autoritu vodcov týchto režimov, ktorí boli vernými epigónmi Stalinovej politiky. Strach z represií ustúpil do úzadia. Keď v Maďarsku v roku 1956 vypukla revolúcia a Imre Nagy vyhlásil neutralitu Maďarska a odstúpenie od Varšavskej zmluvy, Sovieti to už považovali za dôvod na inváziu a revolúciu doslova rozdrvili. Nasledujúci režim Jánosa Kádára bol absolútne závislý od ZSSR. V Československu v roku 1968 chceli reformní vodcovia spojiť socialistické princípy v ekonomike s politickou demokraciou. Túto reformu považovali v Moskve za obzvlášť nebezpečnú, pretože hrozilo, že sloboda diskusie, uvoľnenie cenzúry a ostatné demokratizačné opatrenia môžu viesť k úplnému odmietnutiu socializmu a nastoleniu prozápadného režimu. Ubezpečenia Alexandra Dubčeka vodcom v Moskve nestačili. Nasledovala „bratská pomoc“ a úplné zmrazenie reformného procesu na nasledujúcich 20 rokov. V Poľsku bol vývoj špecifický, a to z niekoľkých dôvodov: svoje relatívne pevné postavenie si stále udržiavala katolícka cirkev (aj vďaka zvoleniu K. Wojtylu za pápeža), roľníctvo si tu úzkostlivo strážilo svoju nezávislosť od štátu, a napokon, z histórie prameniace protiruské cítenie.
Podobné referáty
Studená vojna | SOŠ | 2.9717 | 1296 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9854 | 1056 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9552 | 923 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9750 | 1693 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9671 | 22569 slov | |
Studená vojna | SOŠ | 2.9361 | 2687 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9665 | 817 slov | |
Studená vojna | ZŠ | 3.0071 | 2693 slov | |
Studená vojna | INÉ | 2.9839 | 3248 slov | |
Studená vojna | GYM | 2.9691 | 2048 slov |