Vietnamský syndróm a aféra Watergate však spôsobili, že USA sa spočiatku v tejto vojne angažovali iba veľmi málo. V roku 1991 sa napokon dosiahol mier medzi hnutiami MPLA a UNITA, avšak UNITA po svojej porážke vo voľbách v roku 1992 spochybnili ich regulérnosť a boje pokračovali. Rozorvanosť krajiny pramení z jej politických, regionálnych i kmeňových rozdielností. Angola sa po dlhé roky stala bojiskom studenej vojny, aj keď to bola v podstate občianska vojna o moc v krajine, silné angažovanie sa cudzích štátov v tejto vojne jej dalo úplne iný rozmer.

9. kapitola Tajná vojna
Tajné služby tiež významne prispeli k „spestreniu“ studenej vojny, bez ich činnosti si už dnes nikto studenú vojnu nevie predstaviť. Na rozdiel od KGB, ktorá vznikla už v roku 1917 (vtedy ešte pod názvom Čeka, názov KGB – Výbor pre štátnu bezpečnosť sa používa od roku 1954), CIA (Central Intelligence Agency) vznikla až v roku 1947 práve pre hrozbu tajných akcií zo strany KGB. Po celú studenú vojnu bola táto „špionážna vojna“ charakteristická. Žiadna zo strán neváhala použiť v tomto boji akékoľvek prostriedky – špinavé triky, tajné akcie.. Tajné služby častokrát zasahovali do vnútornej politiky štátov, tak tomu bolo napríklad v prípade Laosu, či zvrhnutia Moskve naklonených režimov v Iráne (1953), Guatemale (1954) a Chile (1973) u CIA, alebo v prípade Maďarska pri vedení operácií proti revolúcii v roku 1956.
Tajné služby boli síce „v zákulisí“ a o ich činnosti iba zriedkakedy prenikli správy na verejnosť, o to účinnejšie sa zapojili do konfrontačného boja.

10. kapitola Uvoľňovanie napätia a jeho koniec
K uvoľňovaniu napätia koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov došlo v dôsledku postupného uvedomenia si o zbytočnosti jadrového zbrojenia a potrebe regulovať ho na oboch stranách. Viedlo k tomu aj vyrovnanie jadrových potenciálov USA a ZSSR. Ďalšie horúčkovité zbrojenie už nemalo opodstatnenie. Tomuto predchádzali viaceré obdobia odmäku: Ženevská konferencia (1955), uvoľnenie po Kubánskej kríze (1963), kedy sa uzavrela zmluva o čiastočnom zákaze skúšok jadrových zbraní a zaviedla sa horúca linka medzi Moskvou a Washingtonom, i rok 1968, kedy sa uzavrela zmluva o nešírení jadrových zbraní. V rámci tohto celosvetového diania, kedy sa uvoľnili vzťahy medzi ZSSR a USA, prebiehalo aj uvoľnenie aj v Európe: Francúzsko presadzovalo aj túto politiku kvôli uvoľňovaniu sa spod vplyvu USA, V Nemecku ožili snahy o priblíženie sa oboch nemeckých štátov („východná politika“ vlády W. Brandta).