Filón povedal: „Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“

Efez je podľa archeologických i historických dokladov už v 8.-7.stor. pred n. l. výstavným mestom a spolu s iónskym Mílétom a dórskym Halikarnassom stál na čele hospodárskeho a politického rozvoja vtedajšieho gréckeho sveta.
Dnes je na prvom mieste: je najväčším poľom antických zrúcanín, hlavným mestom gréckej Iónie a rímskej Ázie, i rodiskom Homéra, prvého epického básnika a miestom prvých písomných záznamov Iliady a Odysei.
Od prvého stor. nášho letopočtu sa stali dejiny Efezu aj súčasťou dejín kresťanstva. Tu vraj pôsobil v rokoch 55 – 58 svätý Pavol a tu vraj tiež napísal v jednom zo svojich listov známe slová: “...kto nechce pracovať, nech neje.“ Tu vraj pôsobil aj evanielista Ján a tu vraj tiež asi 120-ročný zomrel. Tu vraj – podľa tej istej cirkevnej tradície – žila a zomrela Panna Mária a tu vraj bola tiež v roku 48 pochovaná .

V Efeze sa zrodila najstaršia elegická poézia Grécka. Efez bol pred Athénami strediskom gréckeho maliarstva, sochárstva a architektúry.
Artemidin chrám v Efeze bol najnádhernejšou stavbou na svete.
Stál na tienistej údolnej planine niekoľko kilometrov na juhovýchod od stredu mesta. Nepatril pod zvrchovanosť efezskej vlády: tvoril samostatnú politickú jednotku, akýsi mini štát s vlastnou vládou, ktorú predstavovalo kolégium kňazov. Jeho územie bolo nedotknuteľné. Stodesať metrov dlhý a päťdesiat metrov široký bol tento príbytok bohyne, obrúbený po všetkých stranách dvoma radmi stĺpov. Dvakrát osem stĺpov dosahujúcich výšku osemnásť metrov zdobilo jeho priečelie, dvakrát osem sa ich skrývalo vzadu, dvakrát dvadsať bolo ich vidieť pri pohľade zboku. Vlastný chrám bol trojdielny: osem stĺpov nieslo prednú dvoranu, osemnásť hlavnú sieň a štyri zadnú miestnosť, jeden stál za sochou bohyne v celle. Stodvadsaťpäť stĺpov bolo tam dovedna aj s vnútornými.

Dvadsaťšesť z týchto mramorových stĺpov stálo na podstavcoch, vyzdobených takmer dvojmetrovými reliéfmi, čo bolo v gréckej architektúre celkom ojedinelé. S rovnakým umením ako každý z týchto stĺpov bol reliéfmi vyzdobený aj tympanón, trojuholníkový štít chrámu nad predným a zadným priečelím. Jeho vrchol bol vo výške päťadvadsať metrov od zeme a nad ním sa vznášalo obrovské mramorové súsošie, o ktorom sa už len dohadujeme, že predstavovalo Artemidu s lukom a jeleňom uprostred družiny nýmf. Na rohoch strechy boli štyri mramorové býky v nadživotnej veľkosti. V samom srdci chrámu, v naue čiže celle, stál oltár s cédrovou sochou bohyne.
Sochárskou výzdobou predstavoval chrám to isté čo architektúrou: vrchol.
Najkrajší div sveta teda už dávno nestojí, ostali z neho len pováľané stĺpy a pár vykopávok, ktoré mu krásu už nikdy nevrátia. Čas nakoniec strávi aj tieto pozostatky.