Najznámejšie Bonaparteho výboje

Napoleon Bonaparte za celý svoj život, teda za celý čas svojho pôsobenia podstúpil riziko pri mnohých výbojoch. Skutočne ich nebolo málo a boli to boje uznávané a zapísané v histórií sveta:

V roku 1796 bojoval v bitke pri Mondovi, kde sa osvedčila jeho stratégia rýchlym úderom na nepriateľa a rozdelením jeho síl. 22. Apríla úspešne porazil Talianov.

V roku 1807 bojoval v bitke pod Dultuskom, ktorá patrila medzi menej známe. Išlo o konflikt s Rusmi.

V roku 1805 bojoval v bitke pri Trafalgari, kde bola francúzsko-španielska flotila porazená. Taktiež bojoval v bitke pri Slavkove, ktorá sa stala jednou z najznámejších.
Napoleon vyhral nad spojenectvom ruskej a rakúskej armády.

V roku 1813 prehral bitku pri Moskve proti Rusku. Pripravili mu pascu a úmyselne ho vylákali až do Moskvy, ktorá bola spustošená. Napoleonovi vojaci trpeli hladom, smädom a zimou, čiže neboli schopní bojovať. Z okolo 500 000-ovej armády sa mu vrátilo len 1000 vojakov.

V roku 1815 musel v bitke pri Waterloo pristúpiť ku abdikácii a odísť do Ameriky, kde si uvedomil, že stratil svoju slobodu.

Toto každopádne nie sú všetky jeho výboje, pretože ich bolo bezpodmienečne viac. Napríklad v rokoch 1796-1797 podstúpil talianske výpravy.

Stratégia Napoleonových výbojov

Pri každom boji, do ktorého sa Napoleon Bonaparte pustil, mal bezpodmienečne a starostlivo preštudované bojisko. Či ho študoval poležiačky, na koni alebo z nejakého vŕšku, všímal si každý detail a dokázal ho využiť. Vybudoval si skvelú stratégiu pre boj, čím si napomáhal k víťazstvu. Svoje vojsko dokázal rovnomerne rozdeliť a rozostaviť ho. Takisto si dôkladne premyslel všetky kroky pri boji a pre každý oddiel vojakov mal jasnú úlohu.

Bol veľmi rázny, krutý, ale jednoznačne zodpovedný, sebaistý a odhodlaný vyhrať. Vždy mal pod sebou spoľahlivých maršalov, ktorým dôveroval. U všetkých svojich podriadených si vybudoval rešpekt a obdiv. Dokonca, keď prišlo k nejakému boju, nerobilo mu problém obliecť si ošatenie svojej gardy. Vlastne to tak robil úmyselne, aby splýval s vojakmi. Okrem toho nosil dlhý plášť a na hlave priečne nasadený klobúk. Nenosil žiadne vyznamenania, slávnostné odevy, či insígnie (odznaky hodností). S vojakmi si udržiaval sčasti kamarátsky vzťah, avšak na bojovom poli bol už len ich veliteľom. Pred bitkou s nimi sedával pri ohni, večeral s nimi a povzbudzoval ich.

ZÁVER

Možnosť lepšie spoznať osobnosť, ktorou je Napoleon Bonaparte, je pre mňa skutočne radosťou. Dozvedela som sa mnoho nových vecí, ktoré patrili a stále patria k dejinám a histórii sveta. Taktiež som sa trochu priblížila k mysleniu Napoleona a mohla som sa vžiť do udalostí, ktoré sa udiali kedysi dávno, keď som ešte nebola na svete. Bolo pre mňa výzvou odhaliť tajomstvo jeho úspechov, naštudovať si jeho stratégiu a zahĺbiť sa do všetkých jeho výbojov, ktoré boli niečím významné.

Uvedomila som si, že iba človek cieľavedomý a sebavedomý, akým bol on, môže v živote niečo dokázať a musí za to bojovať z plných síl a najmä musí využívať rozum a silu v jednom. Pochopila som, že človek potrebuje mať v sebe aj krutosť, pretože to ešte neznamená, že je zlý, či ho treba odsudzovať. Naozaj pre mňa tieto nové vedomosti znamenajú veľa. Veď som spoznala niečo, čo bolo doposiaľ pre mňa nepoznané a súčasťou nášho sveta niekedy v minulosti.

Teraz sa už nestane, že keď mi niekto spomenie Napoleona Bonaparteho, či nejaký jeho boj, nebudem vedieť, o čom hovorí a nebudem sa hanbiť za to, že mi jeho meno nič nehovorí, pričom bol významnou osobnosťou. Vždy je dobré, ak človek nadobudne nové vedomosti, tak ako ja. A toto mi tento referát priniesol.