Dejinzy Zeme sa členia podľa geologických období. Vo štvrtom úseku treťohôr, v miocéne(pred 14 miliónmi rokov), bolo na Zemi veľmi teplo.
Veurópe a severnej Ázii a na severe Severnej Ameriky sa rozprestieralirozsiahle pralesy. Z usadenín ich zvyškovvznikli neskôr obrovské náleziská hnedého uhlia. Vegetácia v týchto zemepisnzch šírkacsa podobala dnešnej flóre močiarov na Floride. Podnebie sa však v priebehu miliónov rokov zhjoršovalo. Ochladzovalo sa. Vtom istom čase sa novým podmienkam prispôsoboval aj svet zvierat. Najme v Afrike sa na rozširujúcich sa trávnatých oblastiach rozmožili veľké stáda zvierat. Medzi obyvatelov lesa patrilo viaceero druhov večších primátov. Už niekoľko miliónov rokov existoval Pliopithceus, vešajúci sa na dlhé ruky.,ktorý sa okladá za predchodcu všetkých homioidných primátov, Proconzul prapredok dnešných ľudoopov.Vmiocéne vznikli rody Oreopithecus a Dryopithecus (asi pred 20-timi mil.rokmi). Prvý bol asi 1,2m vysoký a vážil 40 kg. Źil v juýnej Európe a v Afrike. Druhý, predstavujúci takisto ranú formu ľudoopov, veľop a ýil voi východnej Afrike, Európe, severnej Indii a ĆíNE.
Nebol to len geograficky rozšírený druh, ale aj veľmi početnýdruh a spôsob života mu dovoľoval obývať rozsiahle oblasti Zeme asi 5 miliónov rokov. Dryopitek sa pokladá za prvého známeho predstaviteľa vývojovej línie vedúcej k človeku. Dryopitek sa počas miliónov rokov nevyvíjal priamo smerom kl človeku. Existoval ešte dlho v podstate nezmenený, len asi pred 17-timi miliónmi rokov sa od neho odštiepil nový rod Ramapithecus, prvý vzdialený predok ľudí, vysoký len čosi vyše metra. Aj ramapitek sa oveľa večšmi podobal na ludoopa ako na človeka, ale celý rad anatomických zvláštností svedčí o tom, že ako prvý vyjkročil smerom, ktorý viedol od ľudoopov k človeku.
Z ramapiteka sa zachovalli najme nálezy čeľustí a zubov, ale aj tie poskytujú bádateľom dôležité informácie. Aj ramapitek žil na stromoch riedkych lesov tak ako iný predstavitelia šimpanzov. Jeho zuby však svedčia o tom, že sa živil inak ako ostatní ľudoopi. Iné praveké druhy ľudoopov upredňostňovalimekkeé plody, ramapitek sa živil výdatnou, ale tvrdou stravou. Jeho hruba zubná sklovina so zjavnými stopami po silnom opotrebovaní a široké staličky prezrádzajú, že jedával orechy, semená, korienkiy a i Rezáky mal kraatšie v porovnaní s inými ľudoopmi a kratši boli aj zubné oblúky. Bolo to prvé priblíženie sa ľudskej tvári: papuľa ramapiteka menej vyčnievala ako u iných ľudoopov. Stoličky mali- tak ako u dryopiteka - ten istý typ ryhovania ako ľudské stoličky. Za osem miliónov rokov sa takmer nezmenil.
