Dejiny starovekého Grécka

Úvod

Grécka civilizácia mala výrazný vplyv na vývoj ostatných civilizácií a kultúr po celom svete. Európske štáty čerpali od gréckych filozofov aj v 2. tisícročí a grécka rétorika sa vyučovala na gymnáziách aj v 19. storočí. V Grécku sa zrodili základy takmer všetkých prírodných vied.

Helenistická kultúra a architektúra ovplyvňovala rímsku a cez Rímsku ríšu sa dostala do celej Európy. Najviac sa jej vplyv prejavil v stredoveku v období renesancie. Veľký vplyv má však Grécka kultúra aj v pomerne novodobej histórií, keďže demokracia vynikla v mestských štátoch Grécka. S pozostatkami gréckej civilizácie sa stretávame aj v každodennom živote, keď sledujeme divadelné predstavenie či používame mnohé cudzie slová, keďže veľa ich má pôvod práve v gréčtine. Preto je podľa môjho názoru veľmi dôležité čo najviac sa dozvedieť o civilizácii, ktorá takým výrazným spôsobom zasiahla do formovania našej spoločnosti.

Geografické podmienky

Prírodné podmienky Grécka sa podieľali na formovaní jeho dejín. Reťaze vysokých pohorí sťažovali cestovanie po súši. V úrodných údoliach medzi pohoriami vyrastali hrdé, nezávislé a vlastenecké spoločenstvá ľudí, a tak sa staroveké Grécko stalo krajinou s veľkým počtom mestských štátov.

Zrod gréckej civilizácie

Najstaršou civilizáciou v tejto oblasti bola minojská (podľa bájneho kráľa Minoa). Územie Grécka bolo postupne osídlované tromi kmeňmi: Achájcami, Iónmi a Dórmi. Prví boli Achájcovia, ktorí obývali Balkánsky poloostrov a odtiaľ začali osídlovať juh Penelopézskeho poloostrova a ostrovy Egejského mora a Krétu, čím nahradili Minojskú civilizáciu. Tá bola zasiahnutá výbuchom sopky na dnešnom Santorine a všetky paláce okrem krétskeho Knóssu boli zničené (okolo 1500 p.n.l.). Ten nakoniec dobyli Achájčania a to bol koniec Minojskej civilizácie.

Achájci a Iónovia vytvorili Mykénsku civilizáciu. Podľa Homéra existovalo asi 20 kráľovstiev, ktoré uznávali nadvládu Mykén. Mykénci obchodovali s okolitými krajinami (Cyprus, Sardínia, Sýria, Egypt). Známi boli svojou zdobenou keramikou. Po úpadku Mykénskej civilizácie nastáva tzv. temné obdobie (okolo 1200 p.n.l.). Je to obdobie úpadku, zaniká písmo, prestávajú budovať kamenné stavby. Vina je niektorými pripisovaná tzv. morským národom. Ich pôvod nie je známy, aj keď sa vie, že vyvrátili aj ríšu Chetitov a napadali aj iné štáty v okolí Stredozemného mora. Práve v temnom období sa odohrávajú eposy Illias a Odyssea.
V 11. st. prišli kmene Dórov, ktoré prinášajú železo a postupne obsasdzujú Peloponéz, Krétu a Rhodos. Podrobili si obyvateľstvo južného Peloponézu – stali sa z nich helóti (Sparta). Samostatnosť si zachovali iba Atény. Zlepšenie nastáva v 9. st. p. n. l., keď sú obnovené staré obchodné trasy a styky.

Archaické obdobie

Začína v 8. st. a trvá do 6. st. p. n. l. Typickým znakom je vznik polis – mestských štátov. Vznikali prevažne z obchodných kolónií a boli zakladané ako samostatné štáty. Občan polisu mal právo vlastniť pôdu, voliť a kandidovať. Občanmi mohli byť iba muži. Zbrane si museli zaobstarávať sami. Medzi tradičné politické zriadenia v nich patrili monarchia, oligarchia, demokarcia a vláda tyrana. Polis obchodovali s vínom, olivami, obilím, otrokmi, železom a luxusným tovarom. K rozvoji kolonizácie prispelo preľudnenie pevniny a rozvoj moreplavby. Gréci obsadzovali pobrežie Čierneho a Stredozemného mora, kolonizácia južného Talianska a Sicílie. Kolonisti boli často vyberaní losom. Medzi známe kolónie patrili Syrakuzy, Neapolis, Byzantium, Chalcedon (Bospor). Oživenie obchodu si vyžiadalo potrebu písma a tak Gréci prijali fénické písmo, ktoré doplnili o samohlásky.

Sparta a Atény

Atény a Sparta boli dvomi najmocnejšími mestskými štátmi, ktoré spolu neustále bojovali. Mali rozdielny prístup k výchove, umeniu a vojenstvu. Aténčania a iné mestké štáty mali demokratické spoločenské zriadenie, všetci mužský občania mali právo voliť. V ďeťoch pestovali vzťah k umeniu a vede, rozvíjali človeka všestranne – kalokagatia. V Sparte vládla vojenská oligarchia a pripravovala svojich občanov na vojenský spôsob života. Chlapci boli od siedmeho roku života vychovávaní vo vojenských táboroch, športovú a vojenskú výchovu mali aj dievčatá.