Dejiny starovekého Grécka

Úvod

Grécka civilizácia mala výrazný vplyv na vývoj ostatných civilizácií a kultúr po celom svete. Európske štáty čerpali od gréckych filozofov aj v 2. tisícročí a grécka rétorika sa vyučovala na gymnáziách aj v 19. storočí. V Grécku sa zrodili základy takmer všetkých prírodných vied.

Helenistická kultúra a architektúra ovplyvňovala rímsku a cez Rímsku ríšu sa dostala do celej Európy. Najviac sa jej vplyv prejavil v stredoveku v období renesancie. Veľký vplyv má však Grécka kultúra aj v pomerne novodobej histórií, keďže demokracia vynikla v mestských štátoch Grécka. S pozostatkami gréckej civilizácie sa stretávame aj v každodennom živote, keď sledujeme divadelné predstavenie či používame mnohé cudzie slová, keďže veľa ich má pôvod práve v gréčtine. Preto je podľa môjho názoru veľmi dôležité čo najviac sa dozvedieť o civilizácii, ktorá takým výrazným spôsobom zasiahla do formovania našej spoločnosti.

Geografické podmienky

Prírodné podmienky Grécka sa podieľali na formovaní jeho dejín. Reťaze vysokých pohorí sťažovali cestovanie po súši. V úrodných údoliach medzi pohoriami vyrastali hrdé, nezávislé a vlastenecké spoločenstvá ľudí, a tak sa staroveké Grécko stalo krajinou s veľkým počtom mestských štátov.

Zrod gréckej civilizácie

Najstaršou civilizáciou v tejto oblasti bola minojská (podľa bájneho kráľa Minoa). Územie Grécka bolo postupne osídlované tromi kmeňmi: Achájcami, Iónmi a Dórmi. Prví boli Achájcovia, ktorí obývali Balkánsky poloostrov a odtiaľ začali osídlovať juh Penelopézskeho poloostrova a ostrovy Egejského mora a Krétu, čím nahradili Minojskú civilizáciu. Tá bola zasiahnutá výbuchom sopky na dnešnom Santorine a všetky paláce okrem krétskeho Knóssu boli zničené (okolo 1500 p.n.l.). Ten nakoniec dobyli Achájčania a to bol koniec Minojskej civilizácie.

Achájci a Iónovia vytvorili Mykénsku civilizáciu. Podľa Homéra existovalo asi 20 kráľovstiev, ktoré uznávali nadvládu Mykén. Mykénci obchodovali s okolitými krajinami (Cyprus, Sardínia, Sýria, Egypt). Známi boli svojou zdobenou keramikou. Po úpadku Mykénskej civilizácie nastáva tzv. temné obdobie (okolo 1200 p.n.l.). Je to obdobie úpadku, zaniká písmo, prestávajú budovať kamenné stavby. Vina je niektorými pripisovaná tzv. morským národom. Ich pôvod nie je známy, aj keď sa vie, že vyvrátili aj ríšu Chetitov a napadali aj iné štáty v okolí Stredozemného mora. Práve v temnom období sa odohrávajú eposy Illias a Odyssea.
V 11. st. prišli kmene Dórov, ktoré prinášajú železo a postupne obsasdzujú Peloponéz, Krétu a Rhodos. Podrobili si obyvateľstvo južného Peloponézu – stali sa z nich helóti (Sparta). Samostatnosť si zachovali iba Atény. Zlepšenie nastáva v 9. st. p. n. l., keď sú obnovené staré obchodné trasy a styky.

Archaické obdobie

Začína v 8. st. a trvá do 6. st. p. n. l. Typickým znakom je vznik polis – mestských štátov. Vznikali prevažne z obchodných kolónií a boli zakladané ako samostatné štáty. Občan polisu mal právo vlastniť pôdu, voliť a kandidovať. Občanmi mohli byť iba muži. Zbrane si museli zaobstarávať sami. Medzi tradičné politické zriadenia v nich patrili monarchia, oligarchia, demokarcia a vláda tyrana. Polis obchodovali s vínom, olivami, obilím, otrokmi, železom a luxusným tovarom. K rozvoji kolonizácie prispelo preľudnenie pevniny a rozvoj moreplavby. Gréci obsadzovali pobrežie Čierneho a Stredozemného mora, kolonizácia južného Talianska a Sicílie. Kolonisti boli často vyberaní losom. Medzi známe kolónie patrili Syrakuzy, Neapolis, Byzantium, Chalcedon (Bospor). Oživenie obchodu si vyžiadalo potrebu písma a tak Gréci prijali fénické písmo, ktoré doplnili o samohlásky.

Sparta a Atény

Atény a Sparta boli dvomi najmocnejšími mestskými štátmi, ktoré spolu neustále bojovali. Mali rozdielny prístup k výchove, umeniu a vojenstvu. Aténčania a iné mestké štáty mali demokratické spoločenské zriadenie, všetci mužský občania mali právo voliť. V ďeťoch pestovali vzťah k umeniu a vede, rozvíjali človeka všestranne – kalokagatia. V Sparte vládla vojenská oligarchia a pripravovala svojich občanov na vojenský spôsob života. Chlapci boli od siedmeho roku života vychovávaní vo vojenských táboroch, športovú a vojenskú výchovu mali aj dievčatá.
Geograficky sa Atény nachádzali v Atike (stredné Grécko), Sparta na juhozápade Peloponézskeho poloostrova. V Aténach mali najväčšiu moc archonti, ktorí sa po uplynutí ich obdobia pripojili k aeropágu. Riadenie štátu mal na starosti archont eponymos, náboženstvo archont basileios a vojenské velenie archont polymarchos. Atény vytvorili Aténsky námorný spolok – boli dobrými námorníkmi. Významným archontom bol Solón - stal sa ním 593 p.n.l. Vypracoval aténsku ústavu a založil aténsku demokraciu, ku ktorej prispeli neskôr aj Peisistratos a Kleistenes. Občanov rozdelil do 4 tried podľa majetku. Kleistenes v roku 508 p.n.l. vypracoval novú ústavu. Územie rozdelil na 10 fýl, z ktorých každá mala 50 zástupcov v 500 člennej rade. Spolu s aeropágom boli podriadení ľudovému zhromaždeniu. Z každej fýli sa volil 1 stratég. Tiež sa pokúsil zabrániť tyranii zavedením ostrakizmu – črepinového súdu. Úrady sa obsadzovali žrebovaním.

Obyvateľstvo Sparty bolo tvorené kmeňmi Dórov, ktoré si podrobili domáce obyvateľstvo a urobili z nich nevoľníkov. Obchod a remeslá neboli veľmi rozvinuté – venovali sa im perioditi. Dospelí muži nad 30 rokov sa mohli na ľudovom zhromaždení vyjadrovať k štátnym otázkam. Čo sa týka politického zriadenia Sparty, mala 2 kráľov volených doživotne, nad ktorými dohliadali 5 efory volení na 1 rok. Na výkon moci pritom dohliadala gerúzia – rada starších. Bola tu vláda oligarchie – najbohatšej vrstvy. Mali zmiešanú ústavu, ktorá obsahovala prvky niekoľkých štátnych zriadení. Vďaka tvrdému vojenskému výcviku svojich občanov sa Sparta vedela presadiť v konfliktoch a v r. 550 p.n.l. založili Peloponézsky spolok.

Grécko-Perzské vojny

Perzský kráľ Kýros si podrobil niektoré grécke kolónie na pobreží Stredozemného mora v Malej Ázii. Nasledovala vzbura, ktorá bola podporovaná Aténami. Peržania to využili ako zámienku napadnúť Grécko. Prvá výprava kráľa Dárea doslova stroskotala (pri Chalkidách). Pri druhej ale došlo k bitke pri Maratóne, kde Aténčania vyhrali pod vedením Miltiada 490 p.n.l. Odtiaľ legenda o maratónskom bežcovi, ktorí zomrel po tom, ako ohlásil víťaztvo Atén v meste. V meste boli vnútorné rozpory medzi aristokraciou na jednej strane a remeselníkmi a obchodníkmi na druhej kvôli tomu, či treba budovať pozemnú pechotu alebo ľodstvo.

Pri tretej výprave Peržania na čele s Xerxesom prekročili pontónové mosty pri Hellesponte, dnešných Dardanelách. Gréci sa ich pokúsili zastaviť pri Termopylách a pri myse Artemisia. Pri Termopylách sa im vďaka zrade podarilo poraziť Grékov na čele s perzským kráľom Leonidasom. Pri Artemisii (Salamínska úžina) ale utrpeli straty, keďže Aténčania využili veľkosť perzských lodí a preniesli boj do úzkej úžiny, kde nemohli manévrovať. Nakoniec teda prehrali vojnu Gréci vďaka bitke pri Platajách 479 p.n.l. Mier bol podpísaný v roku 449 p.n.l. Museli opustiť Grécko aj obsadené kolónie v Malej Ázii.

Peloponézska vojna

Trvala od 431 do 404 p.n.l. Medzi Aténami a ostatnými mestskými štátmi rástlo napätie kvôli rastúcemu vplyvu Atén. Sparta im preto pod tlakom spojencov vyhlásila vojnu. Atény so svojím námorným spolkom mali prevahu a mori a vďaka tomu mohli pustošiť pobrežie nepriteľa. Sparta však so svojou armádou napadala vnútrozemie Atiky. Obyvatelia sa odtiaľto ukryli za hradby Atén. Toto ale vyvolalo mor ktorý pripravil o život tretinu obyvaťelov a tak v roku 421 podpísal Nikias mier. V r. 416 p.n.l. Sicília požiadala o pomoc Atény proti Syrakúzam, ktoré zase požiadali o pomoc Spartu. Tak došlo k stretu, ktoré Atény prehrali. Sparta požiada o pomoc Perziu, ktorá im financovala stavbu loďstva. Atény nakoniec r. 404 p.n.l. kapitulovali, museli sa zbaviť hradieb, vstúpiť do Peloponézskeho spolku, nechať si len 12 lodí a prijať 30 člennú oligarchickú vládu tyranov. Tá bola o rok neskôr zvrhnutá a Atény obnovili demokraciu za pomoci Théb. Sparta začala dosadzovať svoj spôsob vlády do mnohých miest. Proti tyranii začali však vznikať rebélie. 395 p.n.l. protispartská koalícia – Atény, Korint, Argosom, Théby. Nasledovala Korintská vojna, Sparta bola porazená a stratila vplyv, ktorý získala po porážke Atén. Postupne narastá vplyv Théb, ktoré ale boli porazené Spartou v roku 362 p.n.l.

Helenistické obdobie

Volá sa tak pretože Filip II. (otec Alexandra Veľkého) nazýval Grékov Helénmi. Grécko bolo po vojnách oslabené. To pomohlo Filipovi II. podmaniť si ich v r. 338 pri Chaironei. Dochádza k miešaniu macedónskej a gréckej kultúry. Alexander Veľký je vychovávaný v Grécku Aristotelom. Ako 20 ročný nastúpil po svojom zavraždenom otcovi a keď sa mu podarilo upokojiť situáciu v Grécku, vytiahol do vojny s perzským kráľom Dáreom III. V roku 334 p.n.l. ho porazil pri Granike a pri Issos a podmaňuje si Perzskú ríšu. Je vyhlásený perzským kráľom a osloboditelom od Peržanov, zakladá mnohé mestá s názvom Alexandria, najvýznamnejšie v Egypte. Podmaňuje si územia neustále na východ kým nepríde do Indie. Pod nátlakom svojho mužstva sa vracia a ako 33 ročný umiera na maláriu. Snaží sa stmeliť kultúru národov, ktoré si podmanil. Oženil sa s perzkou princeznou a usporiadal hromadnú svadbu svojich vojvodcov s dcérami perzských veľmožov. Doplňuje svoje vojsko miestnym obyvaťelstvom a na jeho rozkaz sa macedónsky vojaci ženili s Peržankami. Po jeho smrti boj medzi nástupcami - Seleukovci v Sýrii, ptolemajovci v Egypte, Antigonovci v Macedónii. Hlavným mestom Egypta sa stala Alexandria, ktorá sa tiež stala kultúrnym centrom Stredomoria – Alexandrejská knižnica. Helenistické štáty bojovali a postupne podľahli Rímskej ríši. Macedónia bola porazená 168 p.n.l. a v roku 146 p.n.l. dobyli celé Grécko. Neskôr padli Sýria v roku 64 p.n.l. a Egypt 30 p.n.l.
Záver

V tejto práci sme si stručne prešli históriou starovekého Grécka. Zistili sme, ako sa vyvíjalo v priebehu vekov, spoznali sme osudy mnohých kmeňov a sledovali ich cestu až po dobytie Rímskou ríšou. Ukázali sme si, ako sa mnohí jednotlivci nechali uniesť túžbou po moci, ale aj ako iní dokázali prispieť k zlepšeniu situácie okolo seba pre blaho všetkých. Dejiny také pestré ako tie grécke nám vždy budú môcť ponúknuť ponaučenie nie len vo chvíľach ťažkých životných rozhodnutí, ale aj v našom každodennom živote.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk