Nakoniec ho obvinili z chybného vedenia vojny a z machinácií pri vydávaní peňazí. Ľudový snem podľahol ich propagande a zbavil ho úradu. Obhájil sa však, a tak ho znovu zvolili za stratéga. Mor, pravdaže nezastavil a roku 429 p. n. l. v druhom roku vojny, mu s tisíckami iných podľahol. Až do tejto chvíle sa vyvíjala vojna pre Atény v celku priaznivo. Nedosiahli síce nijaké rozhodné víťazstvo, ale zachytili začiatočný nápor, v ktorom je prevaha vždy na strane útočníka. Perspektívy mali vzhľadom na svoje ľudské, materiálové a finančné rezervy tie najlepšie. Mor však spôsobil obrat. Zahubil množstvo ľudí, vyvolal všeobecnú demoralizáciu vojska i občianstva, otriasol tradičnými istotami a uvoľnil priestor pre politikov neveľkého formátu. Traumatizované Atény sa dostali na šikmú plochu úpadku, na ktorej sa už nezastavili. Napriek tomu trvalo ešte dvadsaťpäť rokov, kým ich sily nepriateľov a zradcov zrazili na dno. Podľa Thukydida mor vpadol do Atén znenazdajky a zomrelo naň veľa ľudí. Mŕtve tela sa povaľovali všade – pri studniach, na chodníkoch, v chrámoch. Mnohí chorí páchali protizákonné priestupky, mnohí oberali o majetok iných či neuctievali bohov. Asi im to bolo jedno, lebo videli, že hynú všetci bez rozdielu. Nečudo, že v týchto apokalyptických dňoch sa málokto v Aténach staral o verejné veci, a najmä o vojnu, ktorá aj tak akoby prestala, lebo Sparta stiahla svoje vojská z dosahu moru. To využil kožiar menom Kleón, ktorý už predtým vystupoval s kritikou pomerov a postavil sa po Periklovej smrti na čelo demokratickej strany. Bol to podľa Thukydida „najbezočivejší zo všetkých občanov“ a podľa Aristofana „ničomný a podlý chlap“. Sám sa tituloval démagógos čiže vodca ľudu a nemálo sa zaslúžil, že toto slovo dostalo svoj dnešný význam. O jeho kladných stránkach moc nevieme, lebo správy o ňom máme výhradne od jeho odporcov. Faktom však je, že ľudový snem ho po dlhé roky podporoval v dobrom i zlom, ale hlavne v zlom. Kleón vystúpil s programom úspešne skončiť vojnu. Keď dostal potrebné plné moci, prestal sa zaoberať nepriateľmi a sústredil sa na spojencov. Napríklad roku 428 p. n. l. v prípade Mitilény, ktorá sa pokúšala zrušiť spojenectvo s Aténami. Vymohol na sneme uznesenie, že všetkých jej občanov bez rozdielu treba popraviť. Okamžite tam aj vyslal loďstvo. Je síce pravda, že aténsky snem toto nehorázne uznesenie hneď na druhý deň zrušil a oznámil to veliteľovi výpravy rýchlou triériou, ale tisíc Mytilénčanov našlo napriek tomu smrť na popravisku.