Ostatní museli zaplatiť výkupné a prenechať vybrané pozemky aténskym posádkam a kolonistom. Kleónove trestné oddiely vystupovali naproti tomu výhradne v jednostrannom záujme aténskej veľmocenskej politiky. Ba ani nie v jej záujme: Atény nimi získali základne a poplatky, ale stratili priateľov. Sparta a jej peloponézsky spojenci sledovali vývin v Aténach s uspokojením. Pritom sa starostlivo vystríhali, aby nevhodným vojenským zásahom nevniesli do mesta jednotu a bojovú odhodlanosť. Spustošenie Atiky a ťažkosti v námornej doprave zhoršili zásobovanie. Stúpli ceny potravín a náklady na výživu vojska, mnohí občania nenašli iný zárobok ako diéty, príliv spojeneckých príspevkov klesal. Našťastie mal Kleón k dispozícii Periklov štátny poklad, čo mu dovolilo pokračovať v niektorých verejných stavbách a zvýšiť podpory a odmeny za výkon verejných povinností. Pritom spôsobil pozoruhodnú infláciu: hoci uvádzal do obehu plnohodnotné strieborné mince, malo to rovnaký účinok, ako keby tlačil papierové bankovky, lebo úhrnné množstvo peňazí sa zvyšovalo, kým úhrnné množstvo spotrebného tovaru klesalo. Inflácia viedla k zvyšovaniu štátnych výdavkov a k znehodnocovaniu štátnych príjmov. Bohatstvo Atén sa obrátilo na ruby. Z ťažkej situácie hľadal Kleón východisko: rozhodol sa zaútočiť na Spartu. R. 425 p. n. l. vyslal loďstvo a vojsko na čele s Démosthenom proti jej prístavu Pylu. Stalo sa, čo takmer nikto nečakal. Aténčania zvíťazili a len asi 400 Sparťanom sa podarilo ujsť na ostrov Sfaktériu, kde sa mienili držať (na horskom hrebeni pri dnešnom pomníku ruských námorníkov padlých za slobodu Grécka roku 1827), kým Atény neprijmú ponúknutý mier. Keď ho však odmietli, Sparťania zmobilizovali svoje sily a aténske vojsko obkľúčili. Kleón nato sadol na loď a zastavil sa až v Pyle, aby sa osobne ujal vedenia. Hoci nemal vojenské skúsenosti, dokázal neuveriteľné: operáciou podľa Démosthenovho plánu Sparťanov porazil. Tým ich vyburcoval k odvete. Ich vojvodca Brásidás sa vydal s dvoma tisíckami mužov na pochod cez celé Grécko až k Chalkidike, kde sa potom zmocnil niekoľkých aténskych osád a obľahol mesto Amfipolis. Aténčania tam vyslali loďstvo pod vedením Thukydida, ktorý ešte vtedy nebol historikom; Amfipolis však padla, a tak musel odísť do vyhnanstva. Roku 422 p. n. l. sa k Amfipolu vypravil sám Kleón a v bitke na močaristej pláni spolu s Brásidom padol. Svojou smrťou preukázali obidvaja vodcovia veľkú službu Grécku: keďže sa ako hlavní predstavitelia vojny navzájom zlikvidovali, umožnili Sparte a Aténam uzavrieť mier. Tento mier z r. 421 p. n.