Na týchto vymysleninách nebolo ani kúska pravdy.Medzi templármi ako medzi inými reholníkmi mohli byť jednotlivci s chybami , ale ani vtedy ani neskoršie nedokázal sa im nijaký skutočný zločin.Mali však peniaze , ktorých sa kráľ chcel zmocniť.Majetok templárov mal povahu cirkevných základín.Preto potreboval kráľ spoluprácu pápeža k ich zrušeniu.Slaboch Klement V.s dal ovplyvniť.Zvolal do Vienny všeobecný koncil( 1311 ), aby sa zbavil osobnej zodpovednosti.Koncilní otcovia sa

však nedali presvedčiť o vine templárov na základe predložených spisov.Medzi tým už bolo veľa templárov popravených.Pápež pod tlakom kráľa prítomného na koncile nariadil zrušenie rádu bez súdneho výroku , čisto administratívnym dekrétom na čo mal právo.Aby majetok rádu i nadalej slúžil pôvodnému určeniu , sľúbil ho iným rytierskym rádom.Skutočne z neho nedostali nič.Popravy pokračovali daľej a v roku 1314 bol upálený aj veľmajster Jakub de Molay , ktorý až do konca vyhlasoval svojich podriadených za nevinných.Zničenie rádu templárov je jeden z najväčších škandálov , ktoré poznajú cirkevné dejiny.

Po smrti Klementa V.Apoštolská stolica ostala neobsadená viac ako dva roky.V roku 1316 bol v Lyone zvolený kardinál Jacques Duese ( avignonský biskup ) , ktorý prijal meno Ján XXII.Bol to najdôležitejší pápež 14. storočia.Bol vynikajúci právnik a administrátor a predovšetkým neúnavný pracovník.V politike bol stálejší ako Klement V. , obratnejší i štastnejší než Bonifác VIII.Pápež svojou tvrdohlavosťou a určitou krátkozrakosťou v politike zavanil pomerne veľké škody najmä Nemecku.Ľudovít Bavorský s dal v Ríme korunovať za cisára pápežovým nepriateľom Sciarrom Colonnom a postavil protipápeža. Pápež vyhlásil interdikt nad celým Nemeckom.Ján XXII. zanechal po svojej smrti beznádejne zamotanú situáciu v pomere medzi Nemeckom a Svätou stolicou.Nemožno povedať , že nemal na tom vinu , i keď jeho postup po právnej stránke bol vždy správny.Ján XXII. vykonal významnú prácu na poli cirkevnej administácie.Pápežská kúria tu po prvý raz dostala charakter ústrednej správy , ktorý si zachovala podnes.Ak na tieto veci pozeráme čisto z vonkajška , možno povedať , že úradovanie v Avignone bolo účinnejšie ako v Ríme.Pápež venoval aj osobitnú pozornosť finančným veciam.Kúria ako každá veľká ústredná správa musela mať aj svoj finančný základ.Po smrti Jána XXII. nastúpil Benedikt XII. , ktorý nepomýšlal na návrat do Ríma , lebo v Avignone začal stavať mohutný palác.Bol by rád urovnal nešťastný spor s Ľudovítom Bavorským , ale jeho zámery križovali ako francúzsky tak i neapolský kráľ.Následok neustávajúcich sporov s Nemeckom bol , že kniežatá - kurfirsti v Rhens nad Rýnom vyniesli zákon , podľa ktorého voľba kráľov a cisárov je nezávislá od pápeža.Tým pápež stratil jednu z najzávažnejších politických výsad.Nsledujúci pápež Klement VI.kúpil mesto Avignon pre pápežský štát.Zdalo sa teda , že pápeži tu mienia ostať natrvalo.Za jeho života bol ukončený spor s Nemeckom a za nového kráľa bol zvolený český panovník Karol Luxemburgský ( Karol IV.).Spor zapríčil veľké škody nielen cirkevným záujmom v Nemecku , ale aj pápežstvu samému.

Pri voľbe nasledujúceho pápeža Inocenta VI.kardináli zaviedli po prvý raz v dejinách tzv. volebnú kapituláciu. Bola to prísahou potvrdená dohoda , ktorou sa včetci kardináli zaviazali , že v prípade svojho zvolenia príjmu isté obmedzenia pápežskej duchovnej i svetskej moci.Neskoršie boli takéto voľby v cirkevných voľbách prísne zakázané.V tomto prípade kapitulácia predstavovala mravný nátlak a bola aj znakom rastúcej moci kardinálov, ktorí začali pokľadať pápeža za seberovného.Bol to tiež jeden z mnohých nezdravých javov Avignonského obdobia.Inocent VI.