Avignonské zajatie pápežov

Hlavnou príčinou premiestnenia pápežskej rezidencie z Ríma do Avignonu bol spor francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného s pápežom Bonifácom VIII. V roku 1302 pápež vydal bulu Unam sanctam, v ktorej vyhlásil, že oba meče - meč moci duchovnej i moci svetskej - Boh zveril sv. Petrovi, a teda všetci kresťanskí králi majú moc len z pápežovej milosti. Naproti tomu právnici francúzskeho dvora tvrdili, že kráľovská moc pochádza priamo od Boha. Idea štátnej zvrchovanosti tak narazila na ideu cirkevného univerzalizmu.
Spor Bonifáca VIII. s Filipom vyvrcholil v roku 1303: pápeža prepadla a zbila banda zbojníkov na čele s Filipovým kancelárom Nogaretom. Pre Bonifáca to bola neslýchaná urážka, v dôsledku ktorej zakrátko zomrel. Filip IV. si postupne získal v kardinálskom zbore taký vplyv, že, vymohol zvolenie pápeža Klementa V., bývalého arcibiskupa z Bordeaux. Klement V. sa rozhodol premiestniť pápežskú rezidenciu z Ríma do Avignonu. Tým sa začala smutná éra tzv. avignonského zajatia pápežov, čiže takmer 70-ročného pobytu pápežov v Avignone(1309-1376). Mesto Avignon pôvodne patrilo Neapolskému kráľovstvu. Až pápež Klement VI. ho odkúpil pre Svätú stolicu. Keďže však mesto bolo obklopené francúzskym územím, patrilo do mocenskej sféry francúzskeho kráľa.

Ďalší razantný útok podnikol Filip IV. Pekný na mocný cirkevný rád templárov. Po skončení križiackych výprav sa templári vrátili do Európy. Disponovali veľkým bohatstvom a mocou. V jeden jediný deň (13.oktobra 1307) ich dal Filip všetkých zajať, skonfiškoval rádu všetok majetok a viacerých popredných členov rádu na čele s veľmajstrom odsúdil na smrť. Týmito a niektorými ďalšími bezohľadnými opatreniami Filip výrazne posilnil svoju hospodársku moc. To sa prejavilo aj na posilnení medzinárodného postavenia Francúzska. Francúzsko-anglické vzťahy
V tomto období sa vyhrotili tradičné zlé vzťahy Francúzska a Anglicka, ktoré mali veľa nevyriešených vzájomných sporov. Problém bol najmä v tom, že v roku 1066 Viliam I. Dobyvateľ, vojvoda francúzskej Normandie, dobil Anglicko a stal sa tam kráľom. Sám však bol vlastne lénnikom francúzskeho kráľa, ale len ako normandský vojvoda. Ako, anglický kráľ pochopiteľne lénnikom nebol. Navyše, anglické a francúzske panovnícke rody boli spríbuznené. Roku 1328 zomrel bez mužských potomkov francúzsky kráľ Karol IV., a tak vymrela kapetovská dynastia v priamej línii. Nárok na trón si na základe príbuzenstva robil anglický kráľ Eduard III.

Francúzska šľachta ho však za kráľa nechcela a na trón dosadila Filipa VI., ktorý pochádzal z vedľajšej vetvy Kapetovcov (z rodu Valois ).Navyše Filip VI. si chcel podmaniť flanderské mestá, ktoré boli životne dôležité pre anglické hospodárstvo (Flandry boli hlavným odberateľom anglickej vlny). Toto všetko napokon viedlo k rozpútaniu tzv. storočnej vojny (1337 - 1453).