Biela hora bola nielen počiatkom „konca českej samostatnosti“, ale aj významným zlo-mom v kultúrnom vývoji českého národa. Český národ bol zbavený svojej politickej elity, prestal existovať tvz. politický národ. Časť šľachty musela opustiť svoje zeme a druhá časť sa musela prispôsobiť a podrobiť Habsburgovcom. Taktiež emigrovala inteligencia (J. A. Ko-menský), zbytok sa prispôsobil. Český jazyk bol nahradený nemčinou a po česky rozprávali už len ľudia v 18. storočí. V období národného obrodenia vznikol český národ znova. Preto prvoradou úlohou bolo vytvorenie tvz. politického národa, t.j. vodcovských vrstiev. Ako prvá sa tejto úlohy ujala inteligencia. V 1. fáze išlo o vytvorenie jazyka a národnej ideológie. Hlavnými predstaviteľmi národnej ideológie boli J. Palacký a K. Havlíček. Národnou ideoló-giou sa stal tvz. austroslavizmus. Malé národy v tejto situácii nemali nádej nielen na samo-statnosť, ale aj na udržanie existencie, preto sa museli združovať do väčších štátnych celkov. V revolučnom roku – 1848 český liberáli bezvýhradne podporovali Habsburgovcov, ktorý boli najväčšou prekážkou revolučne demokratických v strednej Európe. Druhým rysom aus-troslavizmu bola viera v možnosť využiť početný prevahy a s ich pomocou ríšu „preslovan-šťiť“. Česi ako najvyspelejší národ mali v rakúskej monarchii poprednú rolu. Jazykové pojatie národa pokladalo jazyk za najhlavnejší znak. Nemci, ktorý žili v Čechách boli iba menšinou, hoci sa stali za dlhé roky rovnoprávnymi spolutvorcami materiálnych a duchovných hodnôt. Protinemecký charakter českého nacionalizmu, ale i nemecký nacionalizmus bol proti-čes-ký a to zaťažilo dohodu o spolužití oboch národov. Fedralizmus podľa Palackého zvlášt-neho druhu mal byť základným východiskom prestavby ríše. Predstaviteľmi českej politiky boli český liberály, ktorý sa v 70.-tych rokoch rozdelili na Staročeskú a mladočeskú stranu. Staročesi boli slabí a preto spolupracovali s českou šľachtou. Mladočesi predstavovali novú generáciu českých politikov. Tí sa zasa opierali o českú buržoáziu, o stredné vrstvy ale i o roľníctvo. Spoluprácu so šľachtou považovali za zbytočnú. Mladočesi sa líšili od staročechov aj v prístupe k Nemecku. Slabosti motivovali k tomu, že sa síce usilovala o zvláštne postavenie českých zemí – po dualizme napr. v tvz. Fundamentálkach o akýsi trializmus, ale napriek tomu sa snažila o dohodu s Nemcami, zvlášť v jazykových otázkach. Nakoniec súhlasili aj s rozdelením čiech na dve časti – tvz. Punktácie.