Tretia výprava

Roku 485 pred Kr. zomrel kráľ Dareios a na trón nastúpil jeho syn Xerxes I. Niekoľko rokov sa pripravoval na novú odvetnú výpravu proti Grécku. Zhromaždil obrovské vojsko, ktoré previedol cez Bospor do Európy a v Trácii urobil prehliadku svojho vojska. Grécky historik Herodotos, ktorý vo svojom diele Dejiny opísal celý konflikt medzi Grékmi a Peržanmi, uviedol, že perzské vojsko malo asi 1 700 000 pešiakov a 1700 lodí, takže spolu s námorníkmi, zásobovacími oddielmi, služobníctvom a ďalšími húfmi malo Xerxovo vojsko viac ako päť miliónov. Perzské vojsko opäť postupovalo pozdĺž severného pobrežia Egejského mora, na polostrove Atos dal Xerxes prekopať šiju, aby jeho loďstvo neohrozovali búrky, zúriace na juhu polostrova.


Bitka pri Termopylách

Proti perzskému útoku sa Gréci zjednotili, hoci niektoré grécke mestá stáli na strane Peržanov. Gréci sa chceli pôvodne brániť v Tesálii v severnom Grécku, ale napokon sa stiahli k priesmyku v Thermopylách. Aténske loďstvo sa rozmiestnilo pri myse Artemision na severe ostrova Euboia. Sparťania poslali do boja len tristo vojakov, ktorým velil kráľ Leonidas, s nimi tam ostali bojovníci z Tespií a Téb. Ostatné grécko vojsko sa stiahlo až na Korintskú šiju.

Peržania nemohli naplno rozvinúť svoju vojenskú silu, pretože pri Termopylách (gr. „Teplé brány“) bola úzka cesta, z jednej strany lemovaná nepriechodnými horami, z druhej strany boli močiare a more. Sparťania sa hrdinne bránili a odolávali dovtedy, kým Grék Efialtes neprezradil Peržanom tajný chodník cez hory, ktorým sa dostali za chrbát Sparťanov. V nasledujúcom boji všetci Sparťania zahynuli. Na pamiatku hrdinského odporu Sparťanov postavili padlým pomník s veršami:

Stoj pútnik a zvestuj Lakedaimonským,
že my tu ležíme ako zákony kázali nám.

V novoveku sa obyvatelia miest Tespie a Téby cítili zabudnutí, hoci rovnako statočne bojovali proti Peržanom, preto bol v Termopylách postavený pomník aj padlým z týchto miest.

Zároveň pri Artemisiu prebiehala celé dva dni námorná bitka so striedavými úspechmi. Po porážke Sparťanov v Termopylách sa grécke loďstvo stiahlo k ostrovu Salamína.

Peržanom sa otvorila cesta do stredného Grécka. Obyvatelia Atén sa vysťahovali na ostrov Salamína a Aigína. Nepriateľské vojsko vtrhlo do Atiky, vyplienilo a spustošilo Atény, znesvätilo aténske chrámy.



Bitka pri Salamíne

V roku 480 pred Kr. pokračovali námorné boje pri Salamíne. Sparťania sa chceli stiahnuť na obranu Peloponézu, ale aténsky veliteľ Temistokles presadil, že sa námorné vojsko sústredilo na boj pri Salamíne. Perzské ťažké a neobratné lode podľahli menším a rýchlejším gréckym lodiam. Xerxes sa z obavy, aby nestratil všetko vojsko, stiahol do Ázie, ale v Grécku ponechal Mardonia so silnými oddielmi, ktoré prezimovali v strednom Grécku a v roku 479 pred Kr. opäť pustošili Atiku a Atény. Na pomoc Aténčanom nakoniec prišli Sparťania, ktorých viedol kráľ Pausaniás a v bitke pri Platajach bol v roku 479 pred Kr. Mardonios porazený. Gréci sa zmocnili aj bohatej koristi, ktorú Peržania ulúpili v Grécku. Na znamenie vďaky venovali desatinu získaných pokladov bohovi Apolónovi v Delfách a ďalším bohom.

Námorné boje sa preniesli k pobrežiu Malej Ázie. Spartský kráľ Leótychydés a aténsky veliteľ Xantippos porazili zvyšky perzského loďstva pri myse Mykalé. Odvtedy sa grécki spojenci pokúšali oslobodiť maloázijských Grékov spod perzskej nadvlády.

Roku 478 po Kr. vznikol Délsky námorný spolok, v ktorom sa postupne spojilo asi 400 gréckych mestských štátov, aby sa bránili pred útokmi Peržanov a na ochranu gréckych miest pred Peržanmi. Roku 469 pred Kr. aténsky veliteľ Kimón, Miltiadov syn, zvíťazil v bitke pri Eyrymedonte a roku 450 pred Kr. v bitke pri cyperskej Salamíne. Aténčania chceli zasiahnuť aj proti perzskej nadvláde v Egypte a poslali tam vojsko, ktoré však bolo roku 454 pred Kr. porazené.

Mier

Roku 449 pred Kr. uzavreli obe strany tzv. Kalliov mier, ktorý sa nazýva podľa aténskeho vyslanca, ktorý viedol mierové rokovania. Perzský kráľ Artaxerxes I. (465-425 pred Kr.) uznal nezávislosť maloázijských gréckych miest a Egejské more ako záujmovú sféru Grékov, Gréci sa zriekli zásahov proti Perzskej ríši.

Grécko-perzské vojny podrobne opísal grécky historik Herodotos vo svojom diele Dejiny ako boj vyspelej gréckej civilizácie proti barbarskej civilizácii Peržanov. Okrem toho sa grécke víťazstvo stalo námetom aj divadelných hier (napr. grécky dramatik Aischylos - Peržania) a symbolom hrdinstva malých gréckych mestských štátov proti obrovskému kolosu.