8)Giorgione-maľoval obrazy s krásnymi krajinkami v pozadí. Jeho najznámejšie obrazy sú Koncert v prírode, Filozofi, Venuša.
9)Tizian-jeden z najväčších svetových maliarov. Jeho diela dýchajú pôvabom, životom, sviežou krásou a žiarivou nádherou farieb. Bol tiež znamenitým portretistom, maľoval oficiálne osobnosti. Mal veľký vplyv na neskorších maliarov. Z jeho diel sú najznámejšie Peniaz dane, Nebeská a pozemská láska, Kladenia do hrobu, Korunovanie tŕním, Karol IV.
10)Tintoretto-patrí medzi najväčších svetových maliarov, svojím dielom bol jediným skutočným pokračovateľom Michelangela. Vytvoril množstvo obrazov, často ohromných rozmerov, na ktorých bolo množstvo osôb. Bol majstrom kompozície, vynikol aj ako portretista. Jeho diela sú Raj, Ukrižovanie, Nanebovstúpenie, Adam a Eva, Posledná večera.
DONATELLO
Svoje najlepšie diela vytvoril v druhej štvrtine 15.storočia. Jeho rané sochy v nikách kampanily florentského dómu sú síce charakteristické, odrážajú však ešte určitú bezradnosť a prepiatosť.
Najzrelejšia Donatellova voľná plastika je Dávid. Krátko pred vznikom tohto diela podnikol Donatello študijnú cestu do Ríma. Antické pamiatky, ktoré tam videl, v ňom zanechali hlboký dojem. Biblický hrdina pastier Dávid, víťaz nad obrom Goliášom, je znázornený nahý ako antickí hrdinovia. Donatello sa však neobmedzil na jednoduché napodobnenie antických predlôh. Dokazuje to nielen postava, ale aj plastické výrazové prostriedky, ktoré sochár použil.
Donatello bol od prírody živý a temperamentný umelec. Neostal nikdy pri osiadhnutom riešení a kládol si zakaždým nové úlohy.
BRUNELLESCHI
Mal rozhodujúci význam pre vznik renesančnej architektúry. Cestu k svojmu osobitnému štýlu však nenašiel hneď. Už za svojho života sa preslávil kupolovou stavbou florentského dómu. Pokračoval svojím dielom v práci, ktorú dávno pred ním začali jeho predchodcovia. Išlo teda o riešenie ťažkej staviteľskej úlohy, ktorá vyžadovala veľkú vynachádzavosť. Brunellaschiho súčasníkov ohromila kupola hlavne preto, že sa v nej spájala elegancia s pevnosťou konštrukcie. Je to nové riešenie starej úlohy kupolového zaklenutia. Brunelleschi síce zachoval starý princíp gotických rebier, kupola má však plynulé kontúry a je jasne členená. Vzbudzuje dojem pokoja a vyváženosti proporcií ako ani jedna stredoveká kupola. Silueta dómu prevyšuje susedné budovy a určuje vedutu Florencie.
Budovou nálezinca a kaplnkou Pazziovcov vytvoril Brunelleschi v architektúre niečo úplne nové. Na kaplnke Pazziovcov nevidno na prvý pohľad, že je to chrámová budova. Brunelleschi stvárnil typ kupolového chrámu rovnako voľne ako súvekí maliari staré ikonografické typy. Podobnosť s triumfálnym oblúkom dodáva vchodu do kaplnky slávnosť, pritom celá fasáda vyjadruje ľahkosť. Nie je to však ľahkosť gotickej stavby, ktorá sa dala docieliť prekonaním fyzikálnych vlastností hmoty.
Šesť stĺpov na priečelí kaplnky Pazziovcov vytvára spoľahlivú podporu hlavnej rímse a vysokej atike. Pritom ani stĺpy ani oblúky nepôsobia preťažene. Kupola však kontrastuje s plochým priečelím a s plochou archivoltou oblúka. Stĺpy zasa kontrastujú s malými pilastrami, ktoré sú usporiadané nad nimi po dvoch a s veľkými pilastrami na stene za stĺpmi. Oblúk lemuje plochý portál a aj kruhový oblok nad oknom je doň vkreslený. Archivolty sú napoly zakryté plochými pilastrami, čo zdôrazňuje zákonitosť plochy.
Brunalleschi obnovil stĺpový poriadok, zdôrazňoval význam proporcií a z oboch zložiek vytvoril základy novej architektúry. Pritom zúžitkoval štúdium rímskych zrúcanín, ktoré starostlivo zameral a nakreslil. Antiku však nikdy slepo nenapodobňoval. Stĺpový poriadok nepokladal za zmeravenú schému, ako sa to neskoršie často stávalo, ale používal ho predovšetkým pri výzdobe stien.
VEROCCHIO
Bol umelec s bezpečným citom pre podstatné, bol majstrom tvrdých tvarov. Podľa jeho zveličene chudého a krehkého Dávida a podľa jazdeckej sochy Colleoniho zaraďujeme ho medzi umelcov zo sklonku storočia. Na Verocchiovom Colleonim jazdcov napätý postoj, prudký pohyb koňa a pomerne nevýrazné a tvrdo vypracované detaily dokazujú sochárovo úsilie o vyjadrenie mimoriadneho napätia, zveličeného pohybu a honbu za efektmi.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Renesancia
Dátum pridania: | 04.01.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kiikyy | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 321 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 13 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 21m 40s |
Pomalé čítanie: | 32m 30s |
Podobné referáty
Renesancia | SOŠ | 2.8974 | 5066 slov | |
Renesancia | SOŠ | 2.9718 | 2470 slov | |
Renesancia | SOŠ | 2.9470 | 1664 slov | |
Renesancia | SOŠ | 2.9634 | 1304 slov | |
Renesancia | ZŠ | 2.9724 | 246 slov | |
Renesancia | GYM | 2.9750 | 896 slov | |
Renesancia | ZŠ | 2.9665 | 289 slov | |
Renesancia | GYM | 2.9670 | 2018 slov |