Zemianske Kostoľany

Kultúrno - historické pamiatky

Renesančný kaštieľ

Kaštieľ bol postavený okolo roku 1600 na starších základoch, neskôr upravovaný, ale zachoval si typické renesančné prvky. Ako svoje rodové sídlo ho postavili na mieste rodovej kúrie, nazývanej Kozakovská, členovia rodiny Kostolániovcov, ktorí sa sem presunuli z pôvodného rodového hradu v dnešnom Kamenci p. Vt. v 15. st. Z pôvodne štvorvežového opevneného kaštieľa ostala časť dvojpodlažnej budovy s dvoma nárožnými vežami. Vstupná brána mala pôvodne padacie zariadenie. V miestnostiach sú valené klenby s lunetami, na poschodí drevené trámové stropy. V súčasnosti sa časť kaštieľa využíva ako obradná sieň pre potreby obce.

„Karolkin kaštieľ“

Kaštieľ bol postavený v 1. polovici 17. st. v renesančnom štýle a upravený koncom 19. st. Dvojpodlažná budova má obdĺžnikový pôdorys a dva okrúhle nárožné arkiere. Nad oknami sú kamenné rímsy. Miestnosti majú krížové a valené klenby s lunetami. Bývala v ňom Izabela Kostolániová, po r. 1945 v ňom bola umiestnená materská škola a neskôr kancelárie Štátneho majetku Zemianske Kostoľany. Dnes je v súkromnom vlastníctve.

„Kišasonkin kaštieľ“

Bol postavený v roku 1727, v roku 1815 bol prestavaný do podoby empírovej vilky s otvorenou stĺpovou lodžiou. Fasáda je členená pilastrami a rímsami, zakončená štítmi. Na prízemí sú miestnosti s krížovými hrebienkovými a valenými klenbami s lunetami, na poschodí sú tzv. pruské klenby a rovné stropy. Posledná v ňom bývala Anna Kostolániová, dnes slúži na školské účely.

Areál evanjelického kostola

Evanjelický kostol je postavený v barokovom slohu a bol posvätený v roku 1736. Koncom 18. st. bol upravený na spôsob tolerančných chrámov (bez veže a zvona). Fasáda má polkruhový vykrojený štít. Interiér kostola je bohatý na umelecké skvosty – oltár je ranobarokový z konca 17. st., s ušnicovým ornamentom. Je postavený pred rokokovou drevenou stenou a dopĺňajú ho štyri rokokové svietniky z pol. 18. st. Pôvodná je aj patronátna lavica donátorov kostola rodiny Kostolániovcov z roku 1742. Kazateľnica, krstiteľnica a lavice sú neskorobarokové z konca 18. st. Vzácnosťou je drevený organ z konca 17. st. Zvonica, neskorobaroková stavba z konca 18. st., má murovanú spodnú časť a ihlanovú strechu pokrytú šindľom. Artikulárne kostoly nesmeli mať vežu so zvonom, preto bola v blízkosti kostola postavená osobitná zvonica. Krypta, súčasťou cintorína v areáli evanjelického kostola je aj krypta zakladateľov a donátorov kostola rodiny Kostolániovcov.

Renesančná stavba „sýpka“

Budova bola postavená okolo roku 1580, je to najstaršia stavba v obci (vyjmúc časť obce Dolné Lelovce). Pôvodne slúžila ako obytná veža, čo je ojedinelá funkcia. Má štvorcový pôdorys s dvomi podlažiami, fasádu členenú sgrafitom s esovitým pásom v podstreší. Slúžila ako hospodárska budova, v súčasnosti sa nevyužíva.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Je postavený v rokoch 1699 – 1701 v pseudorenesančno – ranobarokovom slohu. Má jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria, predstavanú vežu a pristavanú sakristiu. Hlavný oltár je barokový z roku 1713 so sochou sv. Jána Krstiteľa uprostred. Bočný oltár Nanebovzatia Panny Márie je barokový, bol vytvorený okolo roku 1700 a pôvodne umiestnený v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v časti obce Dolné Lelovce. Kazateľnica je baroková z roku 1752 so sochami Dobrého pastiera a štyroch anjelov. Krstiteľnica je baroková, kamenná z roku 1730. Pod kostolom je krypta rodiny Kostolániovcov, v ktorej sú pochovaní Štefan a Žigmund Kostoláni, zakladatelia kostola.

Významní rodáci a osobnosti, ktoré v obci pôsobili

Juraj Kostoláni Georgius Policarpus de Costolan, 1430 Zem. Kostoľany – 1489 Rím). Študoval vo Farrare (Taliansko), kde ho podporoval neskorší pápež Pius II. Po návrate do Uhorska pôsobil na dvore Mateja Korvína ako osobný radca a kráľov tajomník. Od roku 1468 pôsobil ako apoštolský pisár na pápežskom dvore. Za vynikajúce služby ho Matej Korvín vymenoval za vyslanca Uhorska pri pápežovi. Pôsobil ako péčsky kanonik a od r. 1742 ako kaločský arcibiskup.

Daniel Masník (? – 1650 Zem. Kostoľany).

Pochádza z Bodíc (okr. Lipt. Mikuláš), bol rektorom v Radvani, Žarnovici a v Zem. Kostoľanoch, kde ho v roku 1734 zvolili za farára.

Tobiáš Masník (1640 Zem. Kostoľany – 1697 Uhrovec).

Študoval na univerzite vo Wittenbergu a v Jene, pôsobil ako rektor v Senici, bol dvorným kaplánom Márie Révayovej – Ostrožičovej. V roku 1674 ho spolu s ďalšími 400 protestantskými kňazmi súdili v Prešporku za údajnú účasť na Vešeléniho sprisahaní proti Habsburgovcom. Obžalovaní, ktorí sa nepodrobili nátlaku a neprestúpili na katolicizmus ani sa nevzdali kňazského úradu, boli na 9 mesiacov uväznení v Leopoldove. Odtiaľ museli putovať peši s okovami na nohách do Neapola na španielske galeje. Masník spolu s druhom Simonidesom sa pokúsili z transportu ujsť, ale boli chytení a uväznení. Po tom, čo ich vykúpil bohatý nemecký obchodník, odišli do Wittenbergu. V roku 1683 sa Masník z Nemecka vrátil a pôsobil ako kazateľ v Ilave a v Uhrovci. Svoje zážitky opísal v diele Vězení a vysvobození T. Masniciusa (1676). Z neskoršej tvorby: Vyvolená boží vinice obnovená (1682), venovaná Révayovcom. Patrí medzi vrcholy slovenskej náboženskej polemickej literatúry. Jazykovedná príručka Zpráva písma slovenského, jak se má dobře psáti, čísti a tisknouti (1696) je jednou z prvých odborných kníh o slovenskom jazyku, gramatike a výslovnosti.

Juraj Rajčáni (1669 Zem. Kostoľany – 1734 Rumunsko).

Od roku 1687 jezuita, študoval v Trnave. Bol profesorom etiky, filozofie a teológie dekanom filozofickej fakulty v Trnave. V rokoch 1722 – 1726 spovedník v chráme sv. Petra v Ríme, neskôr rektor a kancelár trnavskej univerzity.

Ladislav Kostoláni (1739 Zem. Kostoľany – 1806 Zem. Kostoľany).

Ako 15-ročný vstúpil do vojenských služieb. Za preukázané služby dostal od Márie Terézie barónsky titul.

Móric Kostoláni (1806 Zem. Kostoľany – 1884 Zem. Kostoľany).

V r. 1824 – 1847 bol plukovníkom v 33. pešom pluku uhorskej armády.

Ondrej Miškolci (19. st.).

Prepošt v Pécsi, srbský titulárny biskup. V roku 1843 daroval 3000 zlatých na výstavbu školy v Zem. Kostoľanoch.

Adolf Weinhold (1903 Stropkov - ?).

Do Zem. Kostolian bol na rozkaz pplk. Goliana preložený koncom apríla 1944. Pod jeho velenie patril Vojenský technický chemický ústav, sklad delostreleckého streliva a pohonných hmôt. Od júla 1944 organizoval v posádke prípravu členov pomocnej a asanačnej roty pre obsluhu diel a mínometov. Podľa rozkazu z 29. augusta 1944 sa posádka v Zemianskych Kostoľanoch pod jeho velením jednotne zapojila do Slovenského nárdného povstania. Kpt. Weinhold zabezpečoval obsadzovanie správnych a komunikačných centier na Hornej Nitre, ako aj prípravu obrany a prvého stretnutia s nemeckými jednotkami. Bol vymenovaný za veliteľa obranného úseku na Hornej Nitre. 9. septembra 1944 bol počas bojov v priestore Malých Uheriec zajatý, internovaný a vyšetrovaný v Topoľčanoch a v Nitre, kde sa jeho stopa stráca a nevedno, kde.