- hlavné mesto starovekej Mezopotámie na rieke Eufrat, na juh od dnešného Bagdadu v Iraku. Mesto vďaka polohe na významnej križovatke obchodných ciest na Blízkom východe získalo obrovské bohatstvo. Prvú veľkú Babylonskú ríšu založil r. 1894 pred Kr. amorejský kráľ Samuabum. Neskôr ju rozšíril najvýznamnejší vládca Chammurapi, ktorý sa ujal moci r. 1792 pred Kr. Po nájazde Chetitov asi okolo r. 1595 pred Kr. podľahol Babylon na viac než 400 rokov nadvláde indoeurópskeho národa Kassitov, až kým ho r. 1158 pred Kr. neovládli Elamiti, ktorí tiež pochádzali zo západnej Perzie. Elamitov porazil Nabukadnesar I. (vládol v rokoch 1124 – 1103 pred Kr.). Založil dynastie, ktorá trvala viac než sto rokov. Roku 625 pred Kr. sa vlády v Babylone ujal Nabopolasar, chaldejský kráľ. Za vlády jeho syna Nebukadnesara II. sa tzv. Novobabylonská ríša rozšírila aj o Palestínu a Sýriu. Babylon sa stal najväčším mestom starovekého sveta. Za jeho múrmi sa rozprestierali Semiramidine visuté záhrady (jeden zo 7 divov staroveku), chrám boha Marduka so zikkuratom – veľkou pyramídovou vežou so siedmymi terasovitými poschodiami, známou z Biblie ako babylonská veža. Práve v tomto období sa stal Babylon neslávne známym medzi Židmi, ktorí tu boli v exile. Pre samopašný spôsob života si vyslúžil povesť mesta hanby. Chaldejská dynastia vládla v Babylone, kým mesto nedobyl v roku 539 pred Kr. perzský kráľ Kýros II. Kýros tu založil achajmenovskú dynastiu a Babylon naďalej prekvital, hoci sa už nikdy viac nestal nezávislou mocnosťou.