Osídlenie územia dnešného Prešova a jeho okolia sa dá sledovať od staršej doby kamennej. Povodiami Torysy a Tople, bohatými na rádiolarit - kameň s dobrými štiepnymi vlastnosťami, sa už v praveku uberali lovci sledujúci mamutie stáda; dokazujú to rádiolaritové nástroje a mamutie kosti nájdené v údolí potoka Delňa (Dulová Ves, Záhradné). Pri výskume roku 1955 ich objavili archeológovia aj v časti starého Prešova zvanej Mýto a ich vek odhadli približne na 28 000 rokov. Základy trvalejšieho osídlenia Prešovskej kotliny položil ľud bukovohorskej kultúry, zaoberajúci sa roľníctvom. Zlomky keramiky, zdobenej lineárnym rytým ornamentom, časti kamenných žarnovov na obilie, rôzne nástroje a zvyšky kostí lovných a domácich zvierat, ktoré odkryli archeologické výskumy na Budovateľskej ulici, na Pavlovičovom námestí a pod Kamennou baňou v Prešove svedčia o tom, že tento ľud sídlil aj na území mesta. K najväčšiemu objavu došlo južne od ulice Červenej armády pri výstavbe Sídliska II. Okrem typickej keramiky sa tu našli základy dvadsať metrov dlhej a takmer päť metrov širokej chaty s ohniskom uprostred. Prvé roľnícke kultúry tu vystriedala na prelome tretieho a druhého tisícročia pred n. l. kultúra s kanelovanou (žliabkovanou} keramikou, a napokon ľud východoslovenských mohýl, ktorý sa v okolí Prešova (Veľký Šariš, Cemjata) zdržal len krátko a na začiatku doby bronzovej sa náhle stratil. Ďalšie stopy existencie osídlenia pochádzajú z doby bronzovej a z halštatského obdobia, približne z 18.-7. storočia pred n. l. Pri výskumoch v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch našli archeológovia pozoruhodné pamiatky po ľude s pilinskou kultúrou v Kmeťovom stromoradí, ale aj na predošlých lokalitách na Sídlisku II, pri Mýte, na Pavlovičovom námestí a pod Kamennou baňou, intenzívne obývaných na konci doby bronzovej a na začiatku halštattského ohdobia. Spolu s keramikou sa našli i bronzové predmety (prívesok a britva), železný nožík a ihlice. Pochádzali akiste z miestnej produkcie a patria k najstarším dokladom o výrobe železa na východnom Slovensku.3 Spomínané náleziská vydali svedectvo aj o nasledujúcich kultúrach. Na sklonku starého a začiatku nášho letopočtu obýval územie na oboch brehoch Torysy, na mieste Budovateľskej ulice a Pavlovičovho námestia, Pud s neskorolaténskou kultúrou. Najvýznamnejším objavom z toho obdobia bola dvojica roštových pecí na Sídlisku II so zvyškami keramiky, veľmi príbuznej s keltsko-dáckou keramikou nájdenou v Zemplíne.