V roku 60 pred n. l. podpísali spojeneckú dohodu traja vplyvní rímski politici: Cézar (konzul), Krasus a Pompeius s cieľom vládnuť. Po Krasovej smrti sa začal Cézar s Pompeiom sporiť. Cézar sa stal po skončení konzulského úradu správcom Gálie, ktorú zväčšil bojmi proti Keltom (52 - porazil ich vodcu Vercingetorixa). Vytvoril vojsko, roku 49 prekročil rieku Rubikon a roku 45 ovládol Rím, stal sa diktátor, za čo ho o rok senátori zavraždili. Druhý triumvirát (43 pred n. l.) tvorili Lepidus, Oktaviánus a Antónius. Po Lepidovej smrti Oktaviánus porazil Antónia (správcu Egypta, manžel Kleopatry), Egypt pripojil k Rímu a založil nový typ vlády - cisárstvo.
Rímske cisárstvo (27 pred n. l. - 476 n. l.)
Oktaviánus ponechal senát a snem, ale obmedzil ich právomoc. O všetkom rozhodoval sám. Upevnil moc krajiny silným vojskom a úradníckym aparátom. Získal tituly augustus - vznešený, cézar - cisár, imperátor - vojenský vodca, cenzor, tribún, najvyšší kňaz. Už za jeho vlády začali Rím ohrozovať zo severu Barbari. Prvá cisárska dynastia Ríma sa nazýva Júlsko - Klaudiovská a tvorili ju napr. Oktavius, Tibérius, Kaligula, Claudius a Nero, ktorému sa pripisuje krutosť, prenasledovanie Kresťanov a podpálenie Ríma. Ďalšou dynastiou vládnucou v 1. storočí n. l. boli Flaviouci, ktorí upevnili Rím. Napokon vznikla dohoda, že cisár určí už za svojej vlády svojho nástupcu, ktorý sa stal jeho adoptívnym synom. Trajánus - 1. adoptívny cisár - pripojil k Rímu časť západnej a strednej Európy. Hadrianus začal viesť obranné vojny Ríma, určil hranice v Británii, kde dal vybudovať známy val. Markus Aurélius - filozof a spisovateľ - musel viesť obranné vojny proti barbarom žijúcim za severnou hranicou Rímskej ríše. Potom vládli viacerí ďalší cisári, medzi nimi i Septimus Severus, ktorý založil severovskú dynastiu. V krajine vzrastali kolóni - schudobnení roľníci, bezzemkovia a otroci, ktorí si prepožičali pôdu od veľkostatkárov, za čo im platili nájom. Prvé obdobie cisárstva sa volalo principát (27 pred n. l. - 284 n. l.) a potom, čo sa vlády ujal cisár Dioklecián začalo druhé obdobie cisárstva - dominát (284 - 476n.l.)
Dioklecián nastolil neobmedzenú vládu, zrušil senát a snem, urobil vojenské, správne a hospodárske reformy, keďže ríša pred začiatkom jeho vlády upadala. Spolu s ním vládol jeho spoločník a dvaja nástupcovia, takáto vláda sa nazýva tetrarchia. Mal titul Dominus et Deus - pán a boh. Ďalší cisár, Konštantín Veľký začal vládnuť po občianskej vojne. Založil nové hlavné mesto ríše - Konštantínopol (Istanbul). Zlegalizoval v ríši Kresťanstvo vydaním Milánskeho ediktu roku 313, rozmáhajúce sa medzi chudobnejšími vrstvami a často zakazované. Roku 325 sa konal prvý cirkevný koncil - Nicejský, kde boli prijaté základy dogmatiky (bohom zjavená pravda) Kresťanstva. Cisár Teodosius roku 395 veľkú a takmer neovládateľnú Rímska ríšu rozdelil na dve časti (západnú - Rím, vláda Honoria, jazyk latinčina a východnú - Konštantínopol, vláda Arkádia a jazyk Gréčtina. ) Západorímska ríša už stála pred zánikom, nakoľko ju stále viac a viac osídľovali Germáni. Roku 476 cisár Orestes dosadil na trón syna Romula Augusta, v ktorého službách bol i germánsky náčelník Odoakar. Ten zabil Oresta, zosadil Romula Augusta a vyhlásil sa za kráľa italských Germánov.
Základy rímskej kultúry položili Etruskovia a Gréci. Rimania vytvorili písmo - latinku. Pôvodne mali mnohobožstvo, podobné gréckemu (najvyšší boh bol Jupiter, jeho žena Juno, bohyňa krásy Venuša, múdrosti Minerva, boh vojny Mars, mora Neptún...)
Bohatá bola rímska literatúra. Najznámejší básnici boli Ovídius, Vergílius a Horácius. Rimania stavali amfiteátre (koloseum v Ríme), cesty, chrámy, tržnice, víťazné stĺpy alebo vodovody. Najvyspelejší boli v dvoch vedách - rečníctve a práve.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie