Stonehenge

Stonehenge

v Južnom Anglicku

Stonehenge dnes považujeme za dômyselný chrám postavený niekedy medzi rokmi 2 950 až 1 600 pred Kristom. Nachádza sa v Južnom Anglicku. Táto stavba bola záhadou dlhé storočia.

Stonehenge nebol postavený naraz. Prvá stavba Stonehenge 1 bola menšia - tvoril ju kruhový násyp a výkop, ktorý meral asi 110 m. Keďže výkopy sa začali zanášať bahnom, bol pôvodný Stonehenge prestavený na Stonehenge 2. Ten bol drevenej konštrukcie a dodnes sa z neho dochovali len otvory po koloch.

Okolo roku 2 550 pred Kr. začala výstavba Stonehenge 3, ktorej časti sa nám dochovali dodnes. Obvod Stonehenge tvoria vlastne dva kruhy. Menší je postavený z modrého pieskovca a väčší z obrovských pieskovcových blokov. Najväčšou záhadou bola doprava kameňov na miesto, kde stojí Stonehenge. Dnes vieme, že modrý pieskovec pochádza z Preseli Hills (prsli hils), ktorý sa nachádza 240 až 300 km od stavby. Kvádre z neho majú veľkosť asi 2 m a hmotnosť 1,5 tony a dopravené boli na drevených saniach k rieke Avon a po nej prepravené asi 3 km od Stonehenge. Odtiaľ boli znova dopravované na spomínaných saniach. Väčšie megality boli však veľké 9 m a ich hmotnosť bola až takmer 50 ton. Pochádzali z Marborough Downs (merbou davns), ktoré sa nachádza 30 km severne od Stonehenge. Až v roku 1994 bola vykonaná rekonštrukcia dopravy týchto blokov. Zistilo sa, na valcoch bol pohyb kameňov relatívne jednoduchý.

Ďalší problém bolo zdvíhanie monolitov. Keď sa pred ležiaci monolit vykopala jama, dal sa pákami postupne zdvihnúť i do zvislej polohy. Vodorovný preklad vážiaci asi 10 ton sa na miesto usádzal pomocou dreveného lešenia a zdvíhaný pomocou pák.
Na prvý pohľad sa zdá, že kamene v Stonehenge sú veľmi nahrubo upravené, ale nie je to pravda. Nemajú síce pravidelný tvar, ale ich povrch je opracovaný údermi kamenných palíc veľmi pečlivo. Taktiež ich okraje nie sú rovnobežné, ale na konci sa zužujú. Pri prekladoch si môžeme všimnúť techniku „pero – drážka“, aby z monolitov nespadli.

Tvorcovia tohto chrámu museli celé roky dennodenne skúmať a pozorovať slnko, aby sa im podarilo v stavbe Stonehenge dokonale určiť deň letného slnovratu. Okolo Stonehenge ale stále kolujú dohady, či nefungovalo aj ako observatórium, ktoré by umožňovalo predpovedať zatmenie Slnka a robiť mnohé kalendárne výpočty. Napriek mnohým objasneniam ja Stonehenge ešte stále veľkou záhadou. Megalit je praveká pamiatka z veľkých neopracovaných alebo čiastočne upravených kameňov zväčša kultového alebo pohrebného charaktreru. Časovo spadajú zhruba do obdobia 4000 až 1600 pred Kr., ojedinele až do železnej doby.

Megality sa stávali najmä v západnej a severozápadnej Európe, v Stredomorí, vo vnútornej Afrike, na Arabskom polostrove (Palestína), v Indii, strednej Ázii, Indonézii, Japonsku, na Veľkonočných ostrovoch a na Madagskare. Nešlo však o jednotnú (archeologickú) kultúru. V západnej a severozápadnej Európe vznikali megality najmä v eneolite a v strednej bronzovej dobe, na Sardínii napríklad aj v železnej dobe.

Ich účel a konkrétny spôsob stavby sú sporné. Každopádne vyžadovali kolektívnu spoluprácu a plánovanie. Špekuluje sa, že mali astronomické, náboženské, kultové účely, v nevedeckých kruhoch aj že ide o stavby obrov, orientačné body pre mimozemšťanov a podobne. Na stavbu megalitu sa používali veľké blúdivé kamene. Kamenné platne alebo balvany sa ukladali vedľa seba alebo vŕšili na seba bez spojiva. Na predstavu o rozšírení megalitov: len v Dánsku je kartograficky doložených 5000 dolmenov (zachovalo sa 1800). Tieto dodnes neznáme kammenné stavby sa nachádzjú takmer po celom svete. Najznámejšie sa nachádzjú v Anglicku na Salisburskej planine, vo Francúzsku v Bretánií a v Nemecku. Výnimkou však nie sú ani Čechy a ani Slovensko.
Ich vznik sa datuje 5500 až 500 pred Kristom. Vek sa zväčša určuje pomocou rádiouhlíkovej metódy poprípade paleomagnetickej, termoluminiscenčnej alebo astronomickej.

Jedným z najväčších problémov je určiť, či kamennú stavbu vybudoval človek alebo je hračkou prírody. V prípade ak sa podarí zistiť, že podložie a megalit sú iného zloženia je pravdepodobné, že stavbu vytvoril človek. Za totho predpokladu môžme kammené monumenty rozdeliť do následovných skupín:

·prírodné
·vytvorené "megalitickým človekom" (megality)
·vytvorené Keltami

Územie Slovenskej republiky nie je v tejto oblasti dostatočne prebádané. Nie že by sa v našej krajine kamenné stavby nevyskytovali, no nie je tu veľký záujem zo strany jej obyvateľov. Mnohé z týchto kamenných monomentov padlo v minulosti za obeť pri výstavbe domov ako stavebný materiál, rozširovaní pozemkov alebo vandalizmu.