rodov a vymenoval ich sám kráľ. Keď roľníci roku 1381 obsadili Londýn, popravili arcibiskupa z Canterbury ktorý bol zároveň kráľovským kancelárom. Kresťania už neboli odkázaný na učenie kňazov, lebo začali vychádzať náboženské knihy v anglickom jazyku, ktoré im poskytovali dostatočné vedomosti. Autorita cirkvi klesla. Dokonca vznikla jej odroda tzv."lollardy", vedená Johnom Wycliffom, oxfordským profesorom. Išlo im o čistotu cirkvi, bez svetského bohatstva. Mali podporu aj v radoch šľachty, lenže nasledujúci kráľ Henrich IV bol verný tradičnej cirkvi. Lollardov zakázal, dokonca ich dával popravovať.
100 ročná vojna pokračuje.
Roku 1413 Henrich IV zomrel a na trón nastúpil jeho syn Henrich V. Bol to odvážny a múdry muž a do dejín vošiel ako jeden z najschopnejších Anglických vládcov. Podobne ako Eduard III si robil nároky na francúzsky trón a roku 1415 obnovil boje proti Francúzom. Spočiatku mal výhodu, lebo francúzsky šľachtici sa hádali medzi sebou a tamojší kráľ Karol IV bol slabý. Takisto sa mohol spoliehať na podporu Burgundska. Lepšie vyzbrojený Angličania porazili Francúzov pri Azincourte. Medzi rokmi 1417 až 1420 sa Henrichovi podarilo získať Normandiu a okolité územia. Oženil sa dcérou francúzskeho kráľa, Katarínou z Valois a bol uznaný ako dedič francúzskeho trónu. Ale nikdy sa tam kráľom nestal lebo zomrel skôr ako Karol IV po ktorom mal dediť. Jeho syn Henrich VI sa ako deväť ročný stal vládcom oboch krajín. Vtedy sa potvrdilo, že ešte ťažšie ako trón získať je udržať si ho.
Francúzi posilnený národným cítením získali prevahu. Na ich čele stála Jana z Arku, sedliacka dievčina, hlboko veriaca ktorá Angličanom uštedrila niekoľko krutých porážok. Padla však do burgundského zajatia a bola vydaná Angličanom. Tí ju roku 1431 upálili za kacírstvo, neskôr ju vyhlásili za svätú. Angličania aj tak pomaly prehrávali túto pre nich nákladnú vyše sto rokov trvajúcu vojnu. Ich spojenci stratili dôveru a odlúčili sa. Stratou Gaskónska roku 1453 sa 100 ročná vojna skončila. Anglicko stratilo všetky územia vo Francúzsku okrem prístavu v Calais.
Vojna ruží
Henrich VI bol veľmi inteligentný, prahol po vzdelaní. Dokonca dal založiť kráľovskú fakultu na univerzite v Cambridge a prestížniu školu v Etone. Ale nesúhlasil s bojachtivými šľachticmi, bol mierumilovný, radšej trávil čas v študovniach. Skrátka nevhodný kráľ pre toto búrlivé obdobie. Navyše si veľmi zle zvolil svojich poradcov. Šľachta prirodzene reptala, či je trón oboch krajín v správnych rukách. Dobre si pamätali ako Henrich IV získal trón po zosadení Richarda II. V tomto období bolo v Anglicku asi 60 silných šľachtických rodov. Mnohé z nich vlastnili súkromné armády. Nakoniec sa šľachta rozdelila na dva tábory, tí, čo ostali verní Henrichovi VI - Lancasterovci a tí čo podporovali vojvodu z Yorku - Yorkovci. Neskôr bol tento konflikt nazvaný vojna ruží, lebo symbol Lancasterovcov bola červená a Yorkovcov biela ruža. Po bojoch získal v roku 1461 trón syn padlého vojvodu z Yorku, Eduard. Eduard IV uväznil Henricha VI v Toweri. Ale o 9 rokov neskôr ho vyslobodila armáda Lancasterovcov a Eduarda vyhnali z krajiny. Ten ale využil podporu juhoanglických mešťanov, lebo Yorkisti mali silné obchodné vzťahy a roku 1471 znovu porazil Lancasterovcov.
Henrich zomrel v Toweri krátko na to, pravdepodobne bol zavraždený. Boje však pokračovali. Eduard zomrel roku 1483 a zanechal dvoch malých synov. Jeho ambiciózny brat Richard z Gloucestru ich dal uväzniť a stal sa kráľom Richardom III. Neskôr boli obaja princovia zavraždení. Ich smrť sa dáva do súvislosti s Richardom vďaka Shakespearovej hre Richard III. Nikde v dejinách sa nespomína, že by ich dal zavraždiť Richard, aj keď dôvod na to mal. Ako kráľ nebol populárny ani medzi Lancasterovcami ani medzi Yorkovcami. Roku 1485 pristál pri brehoch Anglicka Henrich Tudor, potomok Johna Gaunta, napoly Welšského pôvodu. Obe strany ho začali podporovať. S Richardom sa stretol v bitke pri Bosworthe. Porazil jeho armádu a sám Richard padol v boji. Henrich bol korunovaný priamo na bojisku. Vojna ruží takmer zničila Anglickú monarchiu. Nová dynastia Tudorovcov musela vynaložiť veľké úsilie na jej obnovu. Takisto veľa šľachtických rodov vymrelo v týchto bojoch.
Stredoveká spoločnosť
Neskorý stredovek priniesol viaceré zmeny do vývoja spoločnosti. Najvyššie priečky v hierarchii už tradične zaujímala šľachta, vojvodovia a grófi, aj keď v dôsledku vojen ich počet klesol. Pod nimi boli rytieri. Z pôvodných ozbrojených bojovníkov sa postupne zmenili na civilizovaných gentlemanov a farmárov. Za vlády Eduarda I ich počet rapídne vzrástol. Vedla nich boli slobodný občania z krajiny. Ku koncu stredoveku sa aj nevoľník mohol stať slobodným občanom po odpracovaní určitého počtu rokov. Slobodný občania riadili chod miest. Objavujú sa začiatky obchodnej únie, keď sa menej významní remeselníci začali spájať a spolupracovať, aby si uchránili svoje záujmy pred konkurenciou. Obchodníci začali po Európe zakladať obchodné stanice.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Anglicko
Dátum pridania: | 18.03.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | dpolakova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 724 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 16.5 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 27m 30s |
Pomalé čítanie: | 41m 15s |