Spoločnosti zodpovedné za ich chod naberali na dôležitosti a stávali sa najsilnejšími inštitúciami v mestách. Čo sa týka výplat, situácia bola lepšia, keďže v dôsledku rozšírenia chovu oviec bol v krajine dostatok mäsa a ceny obilia klesli. V mestách sa do popredia dostávala nová spoločenská vrstva. Mešťania vďaka založeniu nových škôl mohli získať lepšie vzdelanie a začali sa považovať za rovnocenných s rytiermi a vidieckou nižšou šľachtou. Pribúdalo najmä množstvo nových právnikov. Koncom 15. storočia títo úspešní právnici, mešťania, výrobcovia šiat a obchodníci vytvorili novú tzv. strednú vrstvu spoločnosti. Takisto prišlo veľa prisťahovalcov z Walesu za účelom obchodu alebo štúdia. S rastom gramotnosti súviselo aj množenie náboženskej literatúry v anglickom jazyku. Spomínaná Wycliffova odroda cirkvi získavala podporu najmä od novovzniknutej strednej vrstvy.
Parlament
Aj parlament prešiel určitými zmenami, hlavne čo sa týka jeho zloženia. Eduard I. pozýval do parlamentu rytierov a mešťanov, lebo ich moc vzrastala a mohli mu zabezpečiť potrebné peniaze. Ale za vlády Eduarda III. začal parlament kontrolovať kráľovské výdavky, získal kontrolu nad peniazmi v štáte. V tomto období sa v parlamente upevnil dvojkomorový systém. Snemovňa lordov - kde mala zastúpenie šľachta a cirkev. Snemovňa reprezentantov - zastúpená prevažne strednou vrstvou obyvateľstva. Avšak chudobní stále nemali zastúpenie a tak jediný spôsob ako prezentovať svoje požiadavky boli vzbury. V právnom systéme pretrvával priadok z 12. storočia. Väčšinu prípadov riešil kráľovský súd a oblastné súdy pomaly zanikali. Ale kráľ už v 14. storočí nevládal sám riešiť všetky spory a tak Eduard III. v roku 1363 vymenoval skupinu sudcov, ktorý putovali medzi mestami a starali sa o menšie prípady. Väčšinou pochádzali z nižších šľachtických rodov.
Stredoveké ženy mali nezávideniahodnú pozíciu. Cirkev kázala, že žena má byť pokorná a úctivá, podriadená mužovi. Aspoň tak chápal biblické ideály vtedajší svet. O manželstvách rozhodovali rodičia, nie samotný snúbenci, lebo výhodné manželstvo mohlo zabezpečiť peniaze a moc. Niekedy dokonca aj kráľovskú korunu. Po uzavretí manželstva, žena musela akceptovať autoritu svojho muža, za neuposlúchnutie bývala často bitá. Jej prvoradou povinnosťou bolo zabezpečiť potomkov, najlepšie synov. To bola dosť nebezpečná úloha, lebo pôrody prebiehali v nevyhovujúcich podmienkach a veľa detí umieralo krátko po narodení. Ďalej sa žena musela starať o statok, zabezpečovať zásoby na zimu a viesť celé panstvo počas manželovej neprítomnosti. Ženy z vyšších vrstiev museli mať aj vedomosti z bylinkárstva pre liečenie chorých. Ženy roľníkov zase pomáhali s prácou na poli. Pozícia ženy sa zlepšila po smrti manžela, keď sama prevzala kontrolu nad majetkom. Ale veľa z týchto žien sa znova vydalo, lebo na všetko sami nestačili.
Wales a Škótsko
Eduard I. ovládol Wales koncom 13. storočia. Priviedol anglických občanov aby obohatili populáciu tamojších miest. Angličania vytlačili pôvodných obyvateľov na západ do hôr a zabrali ich pôdu. Walesania taktiež museli slúžiť v anglickej armáde. Vo vojnách sa preslávili najmä ako skvelí lukostrelci. Na konci 14. storočia sa objavil muž pripravený vzdorovať Angličanom. Owain Glyndwr, jediný Welšský princ ktorého poslúchal a nasledoval celý národ. Najskôr sa pripojil k revolte na normansko-waleských hraniciach, kde sa miestny šľachtici snažili vymaniť spod anglickej kontroly. Po 10 rokoch revolta prerástla do občianskej vojny a roku 1400 bol Owain vyhlásený za waleského princa. Ale napriek všemožnej snahe nebol schopný ubrániť sa presile. Po roku 1410 stratil takmer všetkých podporcov, keď Walesania zistili, že nemajú šancu uspieť. No podobne ako William Wallace v Škótsku, Owain posilnil národnú identitu v krajine.
V Škótsku bola situácia podobná ako v Anglicku, tiež neuniklo moru a vojnám. Škóti pykali aj za spojenectvo s Francúzmi v 100 ročnej vojne. Angličania opakovane útočili na južné oblasti, zdroje bohatstva. Aj škótsky králi mali konflikty so šľachtou. Mnohí boli zavraždený a tak keďže následníci museli najskôr dospieť, šľachta mohla vládnuť a riadiť krajinu po svojom. Aj títo šľachtici mali svoje súkromné armády, nemuseli sa spoliehať na vojsko zverbované z nevoľníkov. Rozšírili sa klany - skupiny ľudí okupujúcich určité územie majúcich jedného vodcu. Jednotlivci často dobrovoľne vstupovali do klanov, pre ochranu. Roku 1482 Anglicko obnovilo snahu o ovládnutie Škótska a Eduard IV. obsadil Edinburgh. Ku koncu 14. storočia sa aj Škótsko začalo rozvíjať. Vytvoril sa parlament a obyvatelia mali možnosť diskutovať o vládnych veciach. Mestá sa rozrastali najmä vďaka exportu vlny. Škótske spojenectvo s Francúzskom prinieslo určité výhody. Pomohlo šíreniu vzdelanosti, zakladali sa nové univerzity na spôsob Parížskej. Boli to medzi inými aj St. Andrews roku 1412, Glasgow 1451 a Aberdeen 1495. Skrátka Škótsko bolo rovnocenný partner Anglicku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Anglicko
Dátum pridania: | 18.03.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | dpolakova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 724 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 16.5 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 27m 30s |
Pomalé čítanie: | 41m 15s |