- spolu s rímskokatolíckou a protestantskou cirkvou jedna z troch hlavných vetiev kresťanstva. Protestantizmus sa zrodil v 16. storočí z reformácie. Jeho názov pochádza zo slova protestatio, ktorým bol označený postoj luteránskej menšiny na sneme, ktorý sa v r. 1529 konal v Speyeri. Luteráni vtedy protestovali proti rozhodnutiu katolíckej väčšiny, ktorá zakázala reformy nemeckého kňaza Martina Luthera. Protestantizmus pokladá za hlavnú náboženskú autoritu Bibliu, a nie pápeža a koncily. V 16. storočí sa postavil proti korupcii a svetskosti niektorých inštitúcií rímskokatolíckej cirkvi. Časť katolíckych praktík vyhlásil za poveru. Niektoré protestantské cirkvi vychádzali z Lutherovho učenia, iné sa opierali o učenie francúzskeho teológa Jána Kalvína alebo Švajčiara Ulricha Zwingliho. V Anglicku sa v roku 1534 Henrich VIII. obrátil od rímskokatolíckej cirkvi a stal sa hlavou národnej anglikánskej cirkvi, ktorá znamenala kompromis medzi katolicizmom a kalvinizmom. Tým bol položený základ anglikánstva. R. 1689 bolo v zákone o právach stanovené, že panovník musí byť protestantskej viery a musí byť príslušníkom anglikánskej cirkvi. Od 17. storočia vzniklo niekoľko protestantských vyznaní, napríklad kvakeri alebo cirkvi baptistická, kongregacionalistická a metodistická. V Uhorsku sa v menšej časti slovenského a nemeckého obyvateľstva presadilo evanjelické náboženstvo, medzi Maďarmi zasa kalvinizmus.