Roku 816 zaútočil východofranský kráľ Ľudovít na moravských Slovanov, ktorí sa usilovali o nezávislosť, a ustanovil za ich knieža Rastislava, Mojmírovho synovca.

Rastislav sa chcel zbaviť franskej nadvlády aj v cirkevnej oblasti. Preto roku 862 vypravil do Byzantska posolstvo. Mladému byzantskému cisárovi Michalovi III. prednieslo prosbu, aby do ich krajiny poslal učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk a vyučovali by domácich kňazov.

Michal ich ponuku prijal. Bratia Konštantín a Metod sa narodili v druhom najvýznamnejšom meste, v Solúne. Ich otec sa volal Lev ( Leo ) a bol zámožný úradník. Starší Metod, rodným menom Michal, sa nar. roku 815. Našiel záľubu v právnických vedách, študoval v Carihrade, cvičil a zdokonaľoval sa v slovienskom jazyku. Žil v slovanskom kniežatstve ako správca, po čase sa vzdal funkcie a odišiel do klášora na hore Olymp v Malej Ázii.

Roku 863 prišli títo 2 bratia na Veľkú Moravu. Na svoje poslanie boli dobre pripravení. Ovládali reč ľudu, ku ktorému mali ísť. Vytvorili aj prvé písmo v dejinách Slovanov- hlaholiku. Mala 38 písmen podľa malej gréckej abecedy. Zostavili aj prvý slovanský spisov. jazyk- staroslovienčinu. Bola vyspelým literárnym jazykom, o čom svedčí aj prekladová aj pôvodná literatúra. Konštantín a Metod založili slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali svojich pomocníkov a nástupcov. Za necelé 4 roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote.

Keďže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, nemohli svojich žiakov vysvätiť za kňazov. Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomorav. ríšou. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili roku 867 do Ríma obhajovať slovanskú bohoslužbu. Počas cesty pobudli aj na Blatnohrade u Pribinovho syna Koceľa, na ktorého urobili veľký dojem. S jeho podporou sa počet ich žiakov rozšíril. Po dlhej ceste napokon došli do Ríma.

Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovien. preklady bohoslužob. kníh a na Koceľovu žiadosť vymenoval Metoda za arcibiskupa a apoštolského legáta pre územie Veľkej Moravy a Panónie. Bola mu udelená diecéza- proti čomu sa postavili jeho nepriatelia, pretože na diecézu si robili nárok už aj nemec. biskupi. Metoda cestou z Ríma zajali bavorskí kňazi, väznili a mučili ho vo Švábsku (Nem.) 2 a pol roka. Správa o tom sa dostala až k pápežovi Jánovi VIII., ktorý ti zakročil a dostal ho r. 873 na slobodu.

Po vyslobodení sa vybral ku Koceľovi, aby pokračoval v organizovaní diecézy, ale pápežov zákaz konať bohoslužbu v slovien. jazyku neposlúchol. Moravania si uvedomili, že nemec.kňazi im neprajú, a tak ich vyhnali a privolali k sebe Metoda za učiteľa a zverili mu všetky chrámy na všetkých hradoch. Časom sa vyostrili konflikty medzi Metodom a latin. kňazmi, obžalovali ho na pápežskom dvore. Metod tu musel zase obhajovať bohoslužby pred pápežom Jánom VIII.. Ten potvrdil pravovernosť, slovien. preklady a slovenský liturgický jazyk.

Pred smrťou si Metod určil za svojho nástupcu Gorazda. Metod zomrel 6. apríla 885. Pochovali ho v katedrálnom chráme na Velehrade, no dodnes sa nenašiel jeho hrob. Metod preložil Starý zákon ( okrem kníh Makabejských ), nomokánon a Ustanovenie Otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu. Napísal niekoľko cirkev. spisov. Spolu s Konštantínom preložili do staroslovienčiny misál, breviár, evanjeliá, žaltár, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva.

K najvýznamnejším veľkomorav. pamiatkam patria Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Moravsko- panónske legendy (Život sv. Konštantína- autor Kliment, Život sv. Metoda- autor Gorazd ).