- civilizácia v údolí Nílu siahajúca asi do 5. tisícročia pred n. l. Okolo r. 3100 pred n. l. sa dve egyptské kráľovstvá, Dolný a Horný Egypt zjednotili. Nasledujúca história Egypta sa delí na tri obdobia. V období Starej ríše (asi 2700 – 2200 pred n. l.) vytvorili silní panovníci, faraóni, slávne pyramídy a sfingu v Gíze. Stredná ríša (asi 2100 – 1786 pred n. l.) získala Núbiu a Líbyu a v tomto období sa skončila invázia Hyksósov. Veľkosť Egypta po prechodnom období „temna“ obnovila Nová ríša (asi 1570 – 1100 pred n. l.), s ktorou súvisí najväčší rozkvet egyptskej civilizácie. Faraón Achnaton sa pokúsil nahradiť tradičné polyteistické náboženstvo (Amon – Ré) kultom jediného boha Slnka (Atona), ale po jeho smrti sa pôvodný náboženský systém obnovil. Počas dlhej vlády Ramessa II. dosiahol Egypt najväčší územný rozmach, ovládol aj Palestínu a Sýriu. V tzv. Údolí kráľov sa v období Novej ríše vybudovali veľkolepé chrámy a hrobky. Hrobka faraóna Tutanchamóna, ktorú objavili v roku 1922, je svedectvom bohatstva egyptských vládcov. Po roku 1100 pred n. l. začal Egypt postupne upadať. V roku 332 pred n. l. ho dobyl Alexander Veľký; jeho nástupcovia – Ptolemaiovci – však ďalej rešpektovali egyptskú tradíciu, aj keď ju zmiesili s gréckymi vplyvmi. Tradičná egyptská kultúra sa zachovala až do čias nástupu Rimanov, keď posledná egyptská kráľovná Kleopatra spojila svoj osud s Marcom Antoniom. Po víťazstve Octaviana Augusta pri Aktiu sa stal Egypt rímskou provinciou. Egypťania vytvorili pozoruhodný systém hieroglyfického písma a rozvinuli techniku mumifikácie tiel mŕtvych; do ich hrobiek umiestňovali cennosti i predmety dennej potreby na účely posmrtného života. Biblické príbehy Jozefa a Mojžiša, židovské zajatie v Egypte a návrat do Palestíny sa odohrávajú v období egyptskej Novej ríše.