referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zoja
Streda, 8. februára 2023
Studená vojna
Dátum pridania: 03.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hasko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 048
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 20s
Pomalé čítanie: 15m 30s
 
BERLÍNSKE KRÍZY:
Berlín bol v dôsledku vojny rozdelený na niekoľo okupačných zón a to na americkú, sovietsku, britskú a francúzsku a správa krajiny bola zverená štvorstrannej Spojeneckej kontrolnej komisii. Od roztržiek v roku 1947 sa črtali možné problémy krajiny. V roku 1948 odstúpil ruský maršal Sokolovskij spojeneckú kontrolnú komisiu a vyhlásil, že ZSSR bude kontrolovať jednu časť Berlína a Stalin sa snažiť vypudiť z Berlína západných spojencov tým, že zablokovali pozemnú dopravu. Spojenci sa vynašli a vytvorili tzv. letecký most pomocou ktorého do Berlína dopravovali zásoby. Blokáda skončila roku 1950 a jej zaujímavosťou je, že ani jedna strana sa s tým nesnažila pohnúť. Už tu sa ukazovali boje jednotlivých krajín o povojnovú Európu. Deň, keď sa studená vojna prejavila najviac, nastal 13. Augusta 1961. Dátum, ktorým sa začala druhá berlínska blokáda. V tento deň vyrástol naprieč Berlínom neslávne známy Berlínsky múr, ktorý rozdelil mesto a vlastne aj celý štát a Európu na demokratický - západný blok a na východný - sovietsky. Berlín bol rozdelený na západný, kde malo vplyv Francúzsko, Veľká Británia, USA. Naproti tomu vo východnej časti mal prevahu ZSSR. Múr stál až do 9. novembra 1989 kedy bol skoro celý zničený. Pamätná je aj návšteva prezidenta J. F. Kennedyho, na ktorej vyhlásil: „Ich bin ein Berliner.“ (Som Berlínčan). Múr mal celkovú dĺžku 165 km.

VIETNAM:
Aj Vietnam, podobne ako Kórea bola rozdelená na severnú a južnú časť. Na severe existovala Vietnamská demokratická republika s komunistickou vládou (Ho Či Min) a juhu bola Vietnamská nekomunistická republika. Spočiatku tu bojovali len Juhovietnamská armáda a Vietcong, čo boli partizánske juhočínske jednotky podporované Vietminhom (vláda na severe Vietnamu). Vietcong mal výraznú prevahu na celom území, najmä kvôli myšlienkam komunizmu, ktorými bolo nadchnuté celé juhovietnamské obyvateľstvo. Keďže v roku 1963 Amerika vyznávala politiku containmentu, USA sa zapojili do vojny na stane Južného Vietnamu. K tomuto prispel aj incident v Tonkinskom zálive, kde severovietnamské lode napadli dva americké torpédoborce (USS MADDOX, USS TURNER C. JOY), ktoré tam hliadkovali (1964). Prezident Johnson nariadil letecké útoky proti severu. Od roku 1965 USA posielali do vojny aj pešie jednotky (1968 - 480 000, 1969 - cez pol milióna). USA presvedčené o svojej nepremožiteľnosti postupne zistili, že vyhrať tu nemôžu. Vyhrať by mohli len za cenu dlhej, nákladnej a totálnej vojny. Vojna sa končila zdĺhavými mierovými rokovaniami a podpisom mieru 27.1.1973. Americká strana priznáva, že počas vojny stratila 58 202 vojakov. Vietnamom prešlo 2,6 milióna Američanov, z ktorých zhruba 1 až 1,6 milióna bolo vystavených pravidelne alebo sa viackrát stretlo v boji s nepriateľom. Asi 60 000 veteránov do roku 1982 spáchalo samovraždu alebo zomrelo na predávkovanie drogami. Množstvo z nich si desiatky rokov nemohlo nájsť adekvátne zamestnanie. Priemerný vek Američana bojujúceho vo Vietname bol 19 rokov (cez 2. svetovú vojnu to bolo 26 rokov).

PRETEKY O VESMÍR:
Studená vojna nebola len vojna režimov a vplyv na Zemi, ale aj vo vesmíre. Bola vec cti, prestíže a dôkazu technického pokroku, byť vo vesmíre ako prvý. Čo bolo takmer nepochopiteľné, tieto preteky vyhral ZSSR (Sergej Pavlovič Koroľov). Prvý úspech oslavoval vďaka Sputniku 1 (spoločný cestujúci Zeme). Ten bol vyslaný do vesmíru 4. októbra 1956. Mal 83 kg a Zem obletel za niečo cez 92 minút a pomocou 4 antén vysielal správy o Zemskej atmosfére. Sovieti triumfovali aj naďalej, keď sa 3. novembra 1957 do vesmíru dostal prvý živočích - pes Laika, ktorá sa však na Zem nevrátila. Na Zem sa vrátili až 19.8.1960 dva psy, ktoré pokračovali v Laikinej tradícií (Bjelka, Strelka). 12.4.1961 do vesmíru vyletela raketa Vostok 1 a na svojej palube viezla prvého človeka - Juriho Gagarina, ktorý vo vesmíre strávil 108 minút. Okrem ďaľších úspechov, ako bola prvá žena vo vesmíre (Valentína Tereškovová), sa ZSSR podarilo ako prvým podarilo vyslať sondu, ktorá na Mesiaci pristála bez toho, aby sa roztrieštila. Stalo sa to 31. januára 1966. Takýto istý úspech sa podaril USA až po 4 mesiacoch. Najväčší úspech NASA - National Aeronautics and Space Administration (Národný úrad pre letectvo a vesmír) nastal 16. júla 1969, keď z mysu Canaveral na Floride odletela raketa Apollo 11. Na palube niesla Neila Armstronga, Edwina Aldrina a Michaela Collinsa. Armstrong a Aldrin sa v pristávacom module Eagle ako prví ľudia dotkli povrchu Mesiaca. 20. júla 1969 o 21. hodine a 17 minúte prvý modul s ľudskou posádkou ocitol na Mesiaci. Týmto dátumom sa končia vesmírne preteky, ktoré priniesli prvé miesto ZSSR a prestíž Amerike. Vďaka obdobiu asi 15 rokov sa záujem o vesmír zvýšil a to napomohlo k jeho rýchlejšiemu objavovaniu.

AFGANISTAN:
Vpád sovietskych vojsk do Afganistanu v snahe pomôcť komunistickej Ľudovo demokratickej strane. Trvala od 27.12.1979 až do 15.2.1989 keď odtiaľto odišli. Toto sa uskutočnilo vďaka zmluve zo 14.4.1988, ktorá bola podpísaná v Afganistane. O vytvorenie tejto dohody sa zapríčinilo OSN a tým sa ZSSR už nemiešal do politiky Afganistanu.

PRAŽSKÁ JAR:
V dôsledku toho, že ZSSR viedol Nikita Chruščov, došlo k oslabeniu politiky a destalinizácií (XX. zjazd strany). V roku 1968 sa prvým tajomníkom KSČ stal Alexander Dubček. Dubčekova snaha o normalizáciu politického režimu sa nazýva socializmus s ľudskou tvárou. To znamenalo, že socializmus pretrval ale bola zrušená cenzúra tlače, boli garantované ľudské práva. Prezidentom sa stal Ludvík Svoboda. Odporcovia Svobodu a Dubčeka, medzi nimi aj Gustáv Husák, požiadali ZSSR o pomoc a tak 21. augusta 1968 na územie ČSR vpadli vojská Varšavskej zmluvy za účelom normalizácie.

 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Studená vojna SOŠ 2.9717 1296 slov
Studená vojna SOŠ 2.9854 1056 slov
Studená vojna SOŠ 2.9552 923 slov
Studená vojna SOŠ 2.9579 4404 slov
Studená vojna SOŠ 2.9750 1693 slov
Studená vojna SOŠ 2.9671 22569 slov
Studená vojna SOŠ 2.9361 2687 slov
Studená vojna GYM 2.9665 817 slov
Studená vojna 3.0071 2693 slov
Studená vojna INÉ 2.9839 3248 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.