Napoleon vyslovil myšlienku, že jediným spojencom Fr. môže byť Rusko. A aj sa začalo rýchle zpriatelenie Fr. a Ruska, napriek hnevu Angličanov, ktorí začali urýchlene konať. Anglicko nemalo silnú pozemnú armádu a preto chcelo prípadnú vojnu podporovať skôr finančne a diplomaticky, ale nie vojskom. Prvým možným spojencom bolo Rakúsko, to však malo zruinovanú štátnu pokladňu a osamotené a navyše so strachom z ďaľšich porážok sa do vojny samé pustiť nemohlo a ani nechcelo. Podobne bolo na tom aj Prusko, preto jediným možným spojencom sa stalo Rusko. No v tej chvíli už boli Francúzi a Rusi veľmi blízko podpisu spojeneckej zmluvy. Cár Pavol I. bol naklonený Francúzsku, a tak sa Anglicko postaralo o jeho vraždu, tak to aspoň tvrdí väčšina archívov. Novým cárom sa stal Pavlov syn Alexander I. (ktorý bol údajne tiež zapletený do vraždy). Alexander sa začal orientovať na Anglicko a koalícia Francúzsko-Rusko sa stala minulosťou. Rusko sa spojilo s Anglickom. Obe mocnosti – Fr aj Ang. využívali mier na čo najlepšiu prípravu na najbližšiu vojnu. Napoleon plánoval v čo najkratšej dobe zaútočiť na Anglicko. Tým chcel uskutočniť svoje plány na ovládnutie Európy. Obe strany čakali len na vhodnú zámienku. Stala sa ňou Malta. Angličania sa z nej mali stiahnuť, no váhali. Na druhú stranu mala francúzska armáda opustiť Švajciarsko, ale zostala tam. Preto 16. mája 1804 vyhlásil Londýn Parížu vojnu. Dva dni potom senát prijal uznesenie (tzv. Senatus consultum), ktorým daroval Napoleonovi post cisára. Takto bola pochovaná republika, i keď Napoleon nezrušil revolučný kalendár (až do 1.1 1806) a všetko sa navonok robilo v rámci starého revolučného hesla Sloboda-Rovnosť-Bratstvo a paradoxne sa začali raziť nové mince, na ktorých bolo napísané Francúzska republika. Cisár Napoleon Bonaparte 1. sa stal akýmsi cisárom republiky.
Chystal sa pokoriť Anglicko, ovládal Francúzsko a mal mohutnú armádu. Nová vojna sa stala vojnou obchodnou a diplomatickou, pretože Anglicko nemalo vojsko na útok na kontinente a Francúzsko loďstvo na prepravu vojska do Británie. Londýn zo začiatku zajal všetky blízke francúzske lode a blokoval francúzske pobrežie. Napoleon zareagoval obsadením Hannoverska (bolo majetkom Anglicka) a na severe krajiny sústredil pozemné sily pripravené zaútočiť na Anglicko. To Anglicku nedalo spávať a urýchlene sa snažilo vytvorit dalšiu protifrancúzsku koalíciu. Rakúsko a Prusko zatiaľ odmietali, lebo vojny zruinovali ich štátne pokladne aj armády. Jedine Rusko bolo vhodným spojencom pre Anglicko. Okrem snahy vytvorit novú protifrancúzsku koalíciu sa Anglicko snažilo o odstránenie Napoleona. V roku 1803 Anglicko vyslalo s týmto cielom vrahov do Francúzska. Ich snaha bola márná a boli chytený a popravení. Okrem toho dal Napoleon, popraviť údajne vraždupripravujúceho vojvodu Enghienskeho, člena bourbonského rodu,ktorý bol na neutrálnom území Bádenska. Tým si znepriatelil všetky európske kráľovské rody. Ale jedine ruský cár Alexander l. otvorene protestoval. Požadoval jasné vysvetlenie. Dostal ho v celkom nečakanej forme, otázkou na smrť Pavla l. Urazený cár ukončil kontakty s Parížom, a 11. apríla sa dohodol s Anglickom. 16. júla 1805 sa vo Viedni konala rakúsko-ruská konferencia. Rusko pomohlo Rakúsku silou 90000 mužov. Koalícia počítala so silou 620000 mužov. Tento vznik koalície bol úspech anglickej diplomacie.
Rakúsko vyhlásilo vojnu Francúzsku 3. septembra 1805. Rakúska armáda predčasne prekročila pohraničnú rieku Inn. Napoleon využil chybu Rakúska a rýchlo prešiel s armádou 600 km a nečakane sa objavil pred osamotenou rakúskou armádou, ktorú 20. októbra donútil vzdať sa. Tak vyradil z boja hlavnú rakúsku armádu a s tou svojou vstúpil na rakúske územie. Obsadil nechránenú Viedeň. Zvyšok vojska rakúskej armády sa pripojil k ruskej armáde pod velením generála Kutuzova na Morave vytvoril novú bojaschopnú armádu. 21.10. Fr. utrpeli porážku v nám. bitke pri myse Trafalgar v Španielsku a fr. lode na inváziu do Angl. boli zničené. Optimistický a nedočkavý Alexander chcel Napoleonovej o štvrtinu slabšej armáde uštedriť definitívnu porážku a nepočkal na zvyšok síl svojich spojencov, ktoré sa blížili. Napoleon chcel tiež rozhodujúcu bitku, lebo blížiaca sa zima by výrazne oslabila už dosť unavenú armádu a navyše sa každým dňom zvyšovala sila spojeneckých armád.
