Prehlbuje sa však hosp. kríza, objavujú sa nepokoje. Vládny triumvirát - Duport, Barnave, Lameth (konštituční monarchisti) nedokáže zvládnuť krízu. Paríž sa radikalizuje. 21.júna 1791- Kráľ s kráľovnou sa pokúsia o útek za hranice, nasadnú do koča a chcú sa dostať k Rakúšanom v Koblenzi, ale na hraniciach vo VARENNES sú spoznaní, zatknutí a vrátení naspäť. Ľud žiada ich zosadenie, Ústavodarné zhromaždenie vydá LE CHAPELIEROV zákon (zákaz zhromažďovania) a nechá do ľudí, ktorí na Martovom poli 11. júla 1791 podpisovali PETÍCIU ZA REPUBLIKU, strieľať. Zdvihne sa vlna odporu voči monarchii. JAKOBÍNI (dovtedy za konštučnú monarchiu) sa po týchto udalostiach rozdelia na feuillantov (konštituční monarchisti) a brissotovcov (republikáni, neskôr sa nazvú jakobínmi). Vo vypätej atmosfére kráľ prijíma 13. septembra 1791 PRVÚ ÚSTAVU (konštitučnú): - Kráľ dostáva len malú moc, má právo VETA (pozastaviť platnosť zákonov vydaných Národným zhromaždením), - vláda je menovaná kráľom, ale zodpovedná Národnému zhromaždeniu, - 745 poslancov Národného zhromaždenia je volených na 2 roky CENZOM (volia len majetnejší).
1.októbra 1791 je zvolené Zákonodarné zhromaždenie - pravicu tvoria feuillanti (konštituční monarchisti), ľavicu Brissotovci a jakobíni (republikáni), v strede sedia nezávislí, ktorí sú v skutočnosti nerozhodní. Skutoční vodcovia ľudu - Robespierre, Marat, Danton - sú mimo Zhromaždenia. V Zákonodarnom zhromaždení, ktoré je síce de facto za monarchiu, silnejú volania po republike a odstránení kráľa. V novembri 1791 vydáva Zhromaždenie, ktoré sa neustále radikalizuje, DEKRÉTY PROTI EMIGRANTOM (prepadne im majetok, ak sa nevrátia), ale kráľ ich VETUJE. Konštituční monarchisti nevedia zvládnuť stále radikálnejší Paríž, hospodárstvo stagnuje. V Paríži je 30 % nezamestnaných, ľudia hladujú.
V marci 1792 odstupuje vláda konštitučných monarchistov (stratila podporu v Zhromaždení) a kráľ vymenuje 1. girondinskú vládu (Gironda vzniká zo strany brissotovcov, je za vyhlásenie REPUBLIKY, chce viesť vojnu proti emigrantom a Rakúšanom. Je umiernenejšia ako jakobíni. Gironda sú vzdelaní, liberálni mešťania). Rolland sa stáva ministrom vnútra, Manon Rollandová ovplyvňuje Paríž. V Rakúsku nastupuje na trón FRANTIŠEK II., zarytý nepriateľ revolúcie. 20.apríla 1792 vyhlasuje vláda vojnu Rakúsku, európske monarchie vytvárajú 1. protifrancúzsku koalíciu. Armáda je však v rozklade (šľachtických dôstojníkov vojaci odmietajú poslúchať), prichádzajú vojnové neúspechy, inflácia, hlad. Kráľ pre neúspechy odvolá 18. júna 1792 girondinskú vládu, načo vtrhne do Tuillerií (sídlo kráľa v Paríži) divý dav Parížanov (20. júna), donútia kráľa pripiť na zdravie národa a nasadiť si frýgickú čiapku, ale kráľ – i keď je v ohrození života -nepovolá späť republikánskych ministrov. Zákonodarné zhromaždenie vydáva 11. júla 1792 vyhlásenie “VLASŤ V NEBEZPEČÍ”, robí nábor dobrovoľníkov do revolučnej armády.
Robespierre žiada nový parlament (Konvent), revidovanie ústavy, všeobecné volebné právo a zosadenie zdiskreditovaného kráľa. 10.augusta 1792 - Protifrancúzska koalícia vydáva “Manifest vojvodu Brunšvického”, v ktorom varuje Francúzov, aby nechali na tróne Ľudovíta XVI. Na to odpovedá Paríž POVSTANÍM, ozbrojený ľud zaútočí na sídlo kráľa. Ten s kráľovnou nemá k dispozícii žiadne vojsko, pretože mu ho Zákonodarné zhromaždenie odňalo a utečie do Zákonodarného zhromaždenia, ktoré ho pod tlakom udalostí ZOSADÍ. V Paríži je po zosadení kráľa bezvládie, šľachta a kňazi sú pozatýkaní, na čo PREPUKÁ 2. SEPTEMBRA ICH VRAŽDENIE. Beštiálne výčiny zachvátia celý Paríž i provincie. Väznice, do ktorých nahnali šľachtu, duchovenstvo, ale aj ostatných prívržencov monarchie, sú pootvárané a masové vraždenie sa začína. V tejto neuveriteľnej atmosfére sa konajú voľby do KONVENTU, ktorý nahradí Zákonodarné zhromaždenie. Pravicu tvoria Girondisti ( vzdelaní liberálni a bohatí mešťania), ľavicu Jakobíni (Robespierre, Danton, Saint-Just, radikáli), ktorých nazvú Montagne (Hora). Stred (nazvaný Bahno) je najpočetnejší a je to strana kolísania, očakávania, mlčania.
V Konvente už nie je žiadna strana za monarchiu. Konvent začne svoju činnosť ZRUŠENÍM MONARCHIE a vyhlásením republiky 21. septembra 1792. 20.septembra dobýja francúzska armáda VÍŤAZSTVO nad Prusmi a Rakúšanmi v bitke pri VALMY, nasleduje víťazstvo pri Jemmapes. Nebezpečenstvo intervencie je odvrátené.
REPUBLIKA - Je zavedený nový kalendár, zrušené náboženstvo a cirkev. V Konvente sa začne zápas medzi Girondou a jakobínmi. Gironda zostaví vládu, ale nechá si jakobínmi vnútiť SÚDNY PROCES S KRÁĽOM. Ten je obžalovaný z vlastizrady a aj keď si vládna Gironda nepraje jeho odsúdenie (nie je isté, či sa dopustil vlastizrady), Konvent ho odsúdi na TREST SMRTI. Po poprave kráľa, 21. januára 1793, vypovedá vojnu Francúzsku aj Anglicko. Francúzsko sa ocitne vo vojne proti celej Európe (proti Rakúsku, Rusku, Prusku, Neapolu, Anglicku). V marci 1793 vypukne kvôli násilným odvodom do revolučnej armády povstanie rojalistov vo Vendée, ohrozená vláda CENTRALIZUJE MOC a zriaďuje VÝBOR VEREJNÉHO BLAHA (strhne na seba moc), VÝBOR VEREJNEJ BEZPEČNOSTI a REVOLUČNÝ TRIBUNÁL (najvyšší a jediný súd). Začína sa ZATÝKANIE PODOZRIVÝCH, emigranti dostávajú TREST SMRTI. Popravuje sa rýchlo gilotínou - mesačne asi tisíc ľudí. Francúzsko zažíva anarchiu, chaos, všeobecnú krízu. Gironde sa vymyká vláda z rúk, nie je schopná viesť krajinu. Majetky cirkvy a emigrantov sa nepredávajú alebo sú v rukách boháčov. Ľudia žiadajú maximálne ceny, lebo neustále rastie inflácia. Obrovská drahota donúti Girondu vydať maximálne ceny múky a obilia, ale ľudia chcú viac. 31. mája - 2. júna 1793: Jakobíni zinscenujú štátny prevrat, nechajú vojskom obľahnúť Konvent a pozatýkať girondinských poslancov, ktorých neskôr popravia.
3. júna Jakobíni prevezmú vládu a vydávajú Zákon o predaji emigrantskej pôdy pre roľníkov - chcú zlepšiť ich situáciu. August 1793 - “Už tam majú vládu”, hovoria emigranti za hranicami. Vychádza NOVÁ REPUBLIKÁNSKA ÚSTAVA (všeobecné volebné právo), avšak má platiť až v časoch mieru. Nastáva všeobecná mobilizácia, totálna vojna. Zavedené je RIADENÉ HOSPODÁRSTVO, TEROR (represie, popravy). Protifrancúzska koalícia ustupuje na všetkých frontoch, Francúzi oslobodia Belgicko spod rakúskeho panstva. Jeseň 1793 - Robespierre sa stáva absolútnym vládcom, nechá odsúdiť a popraviť Máriu -
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 11.04.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | elvisko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 744 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 14.3 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 23m 50s |
Pomalé čítanie: | 35m 45s |
Podobné referáty
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9846 | 1353 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9731 | 1408 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9319 | 6640 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9898 | 1515 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9653 | 677 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9953 | 487 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9747 | 488 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 3.0005 | 1305 slov |